Workshop riešenie sporov

📚 WORKSHOP „FIDIC RIEŠENIE SPOROV“
⏰ 29. máj 2025 od 8:30 do 15:00 hod.
🏢 Carlton Offices, Mostová 2, 811 02 Bratislava, AK Kotvan
💶 390 eur bez DPH
Kapacita: 20 účastníkov
Na workshope budú účastníci riešiť 20 skutočných prípadov, ktoré riešili KRS na Slovensku.
Povieme si prečo spor vznikol, ako bol rozhodnutý na KRS, či sa spor eskaloval po rozhodnutí KRS na súd, a k tomu si zodpovieme súvisiace otázky ohľadom správnej aplikácie FIDIC vzorových zmlúv.
Vysvetlíme si ako funguje claimové a variačné konanie, vysvetlíme si niektoré súvislosti ohľadom výkazov výmer, merania prác, harmonogramov, kompetencií stavebného dozoru a členov KRS.

Administrovanie „naviac prác“ v rámci FIDIC vzorovej zmluvy

Pojem „naviac práca“, resp. „menej práca“ sú zaužívané na stavbe.

Správne zadministrovanie naviac prác/menej prác nie je jednoduché a vyžaduje rozumieť množstvu súvislostí, z ktorých spomeniem napríklad:

• súťažné podklady a zmluvu o dielo,
• podmienky poskytnutia nenávratného finančného prostriedku, vrátane metodických pokynov, príručiek atď.,
• inštitútom v zákone o verejnom obstarávaní,
• inštitútom vo FIDIC vzorových zmluvách.

Naviac práca/menej práca nie je zákonom definovaný pojem.

Naviac práca môže byť určitá činnosť, ktorá je v rámci predmetu diela, alebo aj mimo predmetu diela.

Naviac prácu možno predvídať, prípadne môže následkom náhodnej skutočnosti.

Jozef Černohlávek v knihe Právni Spory ve stavebníctví kategorizoval druhy naviac prác. Odporúčam si túto knihu prečítať. Pre administrovanie „naviac prác“ a tento článok nám postačí ak si uvedomíme, že naviac prácu možno rozlišovať napríklad:

1. s ohľadom na nutnosť, na takú, čo (i) inicioval objednávateľ dodatočne z vlastnej vôle, (ii) je nevyhnutná, (iii) je vhodná
2. zo stavebno-technického hľadiska na: (i) nový prvok, (ii) iný materiál, (iii) iné technické riešenie
3. podľa charakteru: iný objem, totožné dielo (výsledok), ale iné množstvá, iné materiály
4. z hľadiska príčiny: (i) objednávateľ inicioval naviac práce, (ii) z dôvodu nedostatku projektovej dokumentácie, (iii) nepredvídateľnosti fyzických podmienok na stavenisku, (iv) zhotoviteľova chyba (nesprávne nacenil výkaz výmer)
5. z hľadiska dôsledku: (i) nemá vplyv na cenu a čas vykonania diela, (ii) má vplyv na čas, (iii) má vplyv na cenu, (iv) má vplyv na čas aj cenu

FIDIC vzorové zmluvy (vydania 1999) obsahujú nasledovné inštitúty, na základe ktorých môže dôjsť k úprave ceny, času diela:

• 1. domeranie – koncept meranej zmluvy (podčl. 14.1 (c) množstvá vo výkaze výmer sú odhadované) + podčl. 12.3 (Oceňovanie) + podčl. 3.5 (Určenie)
• 2. zmena jednotkovej ceny v položke výkazu výmer v závislosti od množstva – podčl. 12.3(b)
• 3. zmena noriem po základnom dátume – podčl. 13.7
• 4. valorizácia – podčl. 13.8)
• 5. claim – podčl. 20.1 / 2.5
  • nárok zhotoviteľa na zvýšenie Zmluvnej ceny (Náklady a niekedy aj zisk) / predĺženie Doby ukončenia (22 dôvodov predvídaných v Zmluve)
  • nárok objednávateľa na predĺženie Doby na oznámenie vád / na zaplatenie sumy zo zmluvy (15 dôvodov predvídaných v Zmluve)
• 6. variácia (čl. 13)
• 7. predbežná suma (podčl. 13.5) – opcia
• 8. predĺženie Doby ukončenia – podčl. 8.4 (pozor, môže byť aj súčasťou claimu)

Zákon o verejnom obstarávaní (ZVO) umožňuje meniť zmluvu počas jej realizácie. Je nevyhnutné poznať, čo je inštitút bezpečný prístav, čo znamená podstatná zmena, čo znamená zmena charakteru zmluvy, čo znamená zmena de minimis.

Je potrebné si uvedomiť, že podstatná zmena zmluvy je zakázaná, avšak ZVO upravuje celý rad výnimiek, teda akúkoľvek zmenu možno vopred predvídať a zahrnúť ju do bezpečného prístavu, teda jej eventuálny výskyt vopred určiť v zmluve, vrátane dopadu na čas, cenu.

V prípade, že by sme niečo nedokázali vopred predvídať, máme záchranné lano v podobe objednania „dodatočnej stavebnej práce“. Inštitút „dodatočne zmeny okolnosti“ je taktiež možné použiť, ale s ohľadom na podmienky je jeho použitie pomerne ťažké zdôvodniť, preto ja ak niečo predvídam, že môže nastať, hoci s malou pravdepodobnosťou, radšej to zahrniem do zmluvy o dielo.

V neposlednom rade viem použiť inštitút zmeny de minimis, čo však pri stavebných prácach je iba do 15% pôvodnej ceny diela (maximálne do výšky 5,5 mil. eur bez DPH).

Inštitúty úpravy ceny vo FIDIC vzorovej zmluvy je potrebné napárovať na inštitúty upravené v § 18 ZVO).

Vždy je potrebné administrovať dopad každej zmeny na rozpočet (spravidla tvorený výkazom výmer), je potrebné v tom mať jasno a evidovať si každú zmenu podľa kvalifikácie v zákone o ZVO a podľa zmluvy o dielo, evidovať si plusy („naviac práce“)a mínusy („menej práce“), pričom je potrebné vedieť, že sa počíta absolútna hodnota zmeny, teda plus + mínus, výnimkou je iba zámena, kedy počítame rozdiel (plus – mínus) -k tomu vša odporúčam spraviť odôvodnenie s ohľadom na účel (dobrým pomocníkom je kategorizácia druhov naviac prác.

FIDIC vzorové podmienky sú tak flexibilne nastavené, že umožňujú reagovať na akúkoľvek zmenu, avšak je potrebné sa tomu rozumieť, teda zmluva o dielo musí byť rozumne nastavená už od počiatku. Prekážkou použitia FIDIC vzorových zmlúv môže byť aj nesprávna metodika, zažili sme metodiku OPII, ktorá zakazovala použiť predbežné sumy, za neoprávnený výdavok považovala akúkoľvek zmenu iniciovanú obcou, za neoprávnený výdavok považovala takmer čokoľvek, čo bolo v nesúlade medzi projektom a výkazom výmer, atď.

Prezradím, že u nás sa takmer vôbec nepoužíva správne inštitút domerania, hoci na to nie je dôvod a je to bežný spôsob ako postupovať pri meranej zmluve, kedy sú položky výkazu výmer iba odhadované a zaplatiť by sa mali položky namerané, a to na základe odmerania a uvedenia tohto výsledku merania do vyúčtovania v rámci žiadosti o vydanie priebežného platobného potvrdenia. V Českej republike k tomu majú metodiku, viď SFDI, nerozumiem čo bráni našim ministerstvám, vypracovať obdobnú metodiku.

Ďalším problémom je, že položky vo výkaze výmer bývajú agregované. Ak sme v prípravnej fáze projektu, napr. mám DÚR, sú položky zákonite agregované vo väčšej miere a rozpočet spravidla bude nepresný, teda rozpočet na základe podrobnejšieho stupňa dokumentácie bude presnejší. Na Slovensku nesprávne používame § 42 ZVO, ktorý stanovuje, že obstarávateľ je zodpovedný za obsah a určitosť súťažných podkladov. Vždy ak obstarávateľ pripraví do zmluvy o dielo ustanovenie, ktorým prenáša zodpovednosť za súťažné podklady na zhotoviteľa, myslím si, že dané ustanovenie je neplatné pre jeho obchádzanie zákona (aspoň teda pri zákazkách vo VO).

Vyskytujú sa prípady, kedy existuje viacero technických riešení, pričom projektová dokumentácia (technická špecifikácia) určuje obe a obstarávateľ pripraví na ocenenie do výkazu výmer položky iba pre jedno riešenie, resp. s ohľadom na súťažné podklady možno predpokladať väčší rozsah prác ako to vyplýva zo samotnej položky, napríklad tam nie je výslovne uvedená určitá súčiastka, činnosť.

Má zhotoviteľ povinnosť kontrolovať, čo je a čo nie je zahrnuté v položke? Má zhotoviteľ kontrolovať množstvá uvedené v položke? Má to ako overiť? Niekedy je možné to overiť v projektovej dokumentácii, avšak množstvá v teréne sú odhadované, pričom je odhadovaný aj stav na stavenisku, niečo je možné skontrolovať, niečo nie. Napríklad pokiaľ ide o lepivosť je často vyjadrená posudkom, kde sa alibisticky uvedie „potenciálne málo únosné podložie“, má si ísť uchádzač spraviť na stavenisko vlastný prieskum, aby sa presvedčil o podmienkach?

Napríklad pri meraní množstva zemných prác pri výstavbe kanalizácie a vodovodu v extraviláne so započítaním aj množstiev skrývky ornice v kubických metroch. Pokiaľ máme položku „Hĺbenie rýh (…) vrátane príplatku za lepivosť, skrývku a rozprestrenie ornice hr. 300 mm“, tieto činnosti, ktoré vyplývajú z technickej špecifikácie si musí uchádzač dobre naceniť, nemôže opomenúť oceniť odstránenie, uloženie a spätnú úpravu ornice. Avšak, ak je zrejmé, že množstvá odhadnuté objednávateľom (jeho projektantom) nezodpovedajú skutočnosti, použije sa inštitút domerania, jednoducho sa „opravia“ množstvá, odmerá sa správne množstvo a fakturuje sa cena podľa odmeraného množstva. V našich pomeroch však bude kontrola, resp. prijímateľ NFP veľmi opatrný a takýto postup neakceptuje, argumentujúc, že je to v rozpore so zákonom o finančnej kontrole.

Kedy sa použije claim a kedy variácia?

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že Variácie nie je akékoľvek svojvoľné rozšírenie, alebo zmena predmetu Diela, je to len reakcia na to, že sa vyskytla určitá prekážka, ktorú je variáciou potrebné odstrániť, aby bolo možné dielo dokončiť tak ako je stanovený jeho účel.

Uvedené znamená, že s ohľadom na „zmenu charakteru zmluvy“ som v súlade s inštitútom zmeny de minimis aj bezpečného prístavu.

Našim neduhom je používanie slovného spojenia v zmluve o dielo „dielo musí byť spôsobilé na užívanie podľa účelu určeného v zmluve“. Pri používaní tejto vety opomíname základnú logiku zmluvy o dielo, ktorá sa tvorí jednak podľa spôsobu dodania diela (zhotoviteľ stavia, to čo chce investor, podľa projektovej dokumentácie obstaranej zhotoviteľom / zhotoviteľ stavia to, čo opíše investor a teda aj projektuje aj stavia v rámci záväzku dodať predmet diela v konkrétnej zmluve o dielo), a taktiež podľa spôsobu určenia ceny (meraná zmluva, kedy konečná cena je určená aplikáciou merania skutočných množstiev a jednotkových cien, resp. kedy sa dohodne paušálna cena, ktorá môže podliehať úpravám stanoveným v zmluve/zákone, ale nemusí, teda je pevná).

S ohľadom na uvedené, dielo mám buď vyšpecifikované v projektovej dokumentácii a aj výkaze výmer (jeden by mal mať s ohľadom na interpretáciu obsahu záväzku prednosť), alebo ho mám špecifikované v opise, teda ho ešte len bude zhotoviteľ projektovať a zhotovovať, pričom veľmi veľa vecí nie je vôbec špecifikovaných. Vtedy sa používa inštitút fitness to purpose, kedy sa stanoví výsledok, resp. kritéria, parametre a skúma sa, či dielo splnilo tieto kritéria. Svojou povahou inštitút fitness to purpose nemá zmysel použiť pri meranej zmluve, kedy objednávateľov projektant zodpovedá za „projekčné riešenie“ a zhotoviteľ iba za montáž na základe navrhnutého riešenia (projektovej dokumentácie).

Ak si teda vopred do zmluvy nadefinujem, čo môj „záväzný, neúplný“ rozpočet obsahuje, s tým, že ak sa dodatočne vyskytne v zmluve stanovaná udalosť/okolnosť, som oprávnený priamo zo zmluvy cenu navýšiť, uplatňujem tzv. CLAIM na cenu alebo čas (rozumej úhradu dodatočných nákladov za správnu réžiu). CLAIM je v súlade s bezpečným prístavom a pokiaľ používam meranú zmluvu, viem určiť aj cenu (aplikáciou rovnakej položky, obdobnej, novej).

Príklad, po odkopaní sa nájde asbestová rúra dákej predchádzajúcej stavby/konštrukcie, ktorá nebola v projektovej dokumentácii. Ide o dodatočnú naviac prácu, ktorú claimujem, a dostanem zaplatenú v žiadosti o PPP, na základe vyúčtovania a rozhodnutia stavebného dozoru podľa 3.5. Ak však identifikujem na stavenisku podľa podčl. 4.12 určité okolnosti, ktoré vyžadujú zmenu diela, nemá zmysel to riešiť claimom, ale je rozumnejšie to riešiť variáciou, teda ak určitá prekážka vyžaduje taký zásah/zmenu, ktorá sa predpokladá v podčlánku 13.1 červenej zmluvy, neclaimujem, ale riešim vec Variáciou. Vtedy musím riešiť cenu, dopad na čas aj plusy/mínusy, musím riešiť, kam to zaradím podľa ZVO, ako aj limity zmeny klasifikovanej podľa ZVO.

Môže sa teda stať, že určitá zmena začne ako claim, avšak ak je potrebné realizovať zmenu, prípad ďalej riešim variačným konaním a nie claimom.

To či mi zmluva umožňuje Variáciu je jedna vec, s pohľadu kontraktačného som v „oprávnenej Variácii“, musím však skúmať napríklad, či daná zmena je vyvolaná nevyhnutnosťou, alebo iba vhodnosťou. Ak sa rozhodnem zmeniť určité parametre, resp. meniť materiál, meniť technické riešenie, musím skúmať, či som to predvídal v zmluve, projekte, ak nie, môžem použiť výnimky zo zákazu realizácie podstatnej zmeny podľa ZVO, avšak musím skúmať, či nedochádza k zmene charakteru zmluvy, v tomto je pre nás vhodná česká legislatíva, ktorá do zákona o verejných zákaziek nad rámec smernice včlenila úpravu z judikátu SDEU, ktorá znie:

„Zámena jednej alebo viac položiek (výkazu výmer) jednou alebo viacerými položkami je možná, za predpokladu, že:

a) nové položky soupisu stavebních prací představují srovnatelný druh materiálu nebo prací ve vztahu k nahrazovaným položkám,

b) cena materiálu nebo prací podle nových položek soupisu stavebních prací je ve vztahu k nahrazovaným položkám stejná nebo nižší,

c) materiál nebo práce podle nových položek soupisu stavebních prací jsou ve vztahu k nahrazovaným položkám kvalitativně stejné nebo vyšší a

d) zadavatel vyhotoví o každé jednotlivé záměně přehled obsahující nové položky soupisu stavebních prací s vymezením položek v původním soupisu stavebních prací, které jsou takto nahrazovány, spolu s podrobným a srozumitelným odůvodněním srovnatelnosti materiálu nebo prací podle písmene a) a stejné nebo vyšší kvality podle písmene c).“

Je mi ľúto, že na Slovensku vôbec nepoužívame podčlánok 13.2, zrejme zo strachu, že by bolo dielo označené ako dáke variantné riešenie, že by niekto konštatoval, že bola zmenená zákazka. Ak si tento inštitút vopred pripravím, je to v rámci bezpečného prístavu, teda všetci uchádzači o tom vedeli, že k takému dačomu môže dôjsť. Dôležité však je, aby každá predpokladaná zmena bola vopred určitá a to s ohľadom na cenu a dopad na čas. Vôbec nepoužívame napríklad akceleráciu, resp. určité zlepšenie, ktoré sa ukáže ako vhodné, nie je však v rozpore s účelom a charakterom zmluvy. Prečo nevyužiť know how zhotoviteľa? Čo je zlé na tom, ak obstarávam dielo s predpokladanou dobou zhotovenia 24 mesiacov, ale umožním zhotoviteľovi, potom, čo sa usadí, zabehne, aby vyhodnotil, že vie dielo zrealizovať skôr a vopred v súťažných podkladoch uviesť „prevodník“ ceny, že za každý deň skrátenia dostane 5000 eur bez DPH bonus.

Myslím si, že v tomto mnohokrát nepodal pomocnú ruku UVO, v metodikách všetko interpretuje „goldplatingovo“ a my sa bojíme ísť do toho zdravo drzo držiac sa svojho zdôvodnenia konkrétneho inštitútu ZVO a zmluvy o dielo, teda praxe, ktorá je overená a považovaná za dobrú prax v celej Európe, len u nás nie.