Vady projektovej dokumentácie a vady stavby

V tomto článku sa zameriavam na:

• zodpovednosť PROJEKTANTA za vadu projektovej dokumentácie / za vadu stavby
• zodpovednosť PROJEKTANTA za škodu spôsobenú vadnou projektovou dokumentáciou, resp. vadnou stavbou,
• zodpovednosť ZHOTOVITEĽA za vady stavby a zodpovednosť ZHOTOVITEĽA za škodu spôsobenú vadnou stavbou.

S ohľadom na reformu stavebnej legislatívy sa na úvod venujem postaveniu projektana a rozsahu a obsahu projektovej dokumentácie.

Skratky, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch ako legislatívne definície:

• Stavebný zámer – SZ
• Projekt stavby – PS
• Vykonávací projekt – VP
• Overený projekt stavby – OPS
• Dokumentácia skutočného zhotovenia stavby – DSZS

Ostatné skratky a definície:

• NSZ – Nový stavebný zákon – zákon č. 25/2025 Zb. stavebný zákon
• OPZ – Opis predmetu zákazky
• PD – projektová dokumentácia akéhokoľvek stupňa
• POV – Projekt organizácie výstavby
• Sadzobník UNIKA – Sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových a inžinierských činností vydávanom ročne spoločnosťou UNIKA Bratislava, s.r.o.
• Starý stavebný zákon – zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
• TSKP – Triednik stavebných a konštrukčných prác
• TSP – Triednik stavebných prác
• TKP – Technicko-kvalitatívne podmienky
• UVO – Úrad pre verejné obstarávanie
• VZPP – Všeobecne záväzné právne predpisy
• Variácia – zmena diela/zmluvy o dielo v súlade so zmluvou, nejde o podstatnú zmenu
• Vyhláška 453/2000 – Vyhláška č. 453/2000 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republik z 11. decembra 2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
• Vyhláška 532/2002 – Vyhláška č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie
• Vyhláška 60/2025 – Vyhláška č. 60/2025 Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky z 27. marca 2025 o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby
• Zákon o verejnom obstarávaní – zákon č. 342/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon o stavebných inžinieroch – zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch

1. Čo je projektová dokumentácia?

1.1 Rozsah a obsah projektovej dokumentácie podľa Starého stavebného zákona

ilustračný obrázok

Dlhé roky sme používali najmä nasledovné označenie projektovej dokumentácie: DÚR, DSP, DRS, DSRS. Projektová dokumentácia bola vymedzená zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „Starý stavebný zákon„).

Obsah a rozsah projektovej dokumentácie boli upravené v Starom stavebnom zákone a vo vykonávacej vyhláške č. 453/2000 Z. z. k Starému stavebnému zákonu (ďalej len „Vyhláška 453/2000„).

Dokumentácia pre územné rozhodnutie bola upravená v § 3 ods. 4 Vyhlášky 453/2000.

Projektová dokumentácia stavby bola upravená v § 9 Vyhlášky 453/2000.

Dokumentácia skutočného realizovania stavby bola upravená v § 29 Vyhlášky 453/2000.

Realizačný projekt stavby nemal zákonnú úpravu, až na pár výnimiek, napríklad Dokumentácia stavieb ciest bola upravená v TP 19/2021 Ministerstva dopravy SR a uložená na stránke ssc.sk, v nej bol uvedený aj obsah a rozsah realizačného projektu (Dokumentácia na vykonanie prác – DVP).

Realizačný projekt bol upravený v Prílohe č. 3 Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových a inžinierských činností vydávanom ročne spoločnosťou UNIKA Bratislava, s.r.o. (ďalej len „Sadzobník UNIKA„), pričom bolo v tejto Prílohe č. 3 výslovne uvedené, čo nie je súčasťou realizačného projektu stavby a to bola tzv. „zhotoviteľská dokumentácia“.

Realizačný projekt stavby má podľa Sadzobníka Unika tieto časti:

• A. Sprievodná správa
• B. Súhrnná technická správa
• C. Celková situácia stavby (zastavovací plán)
• D. Koordinačný výkres stavby
• E. Dokumentácia stavebných objektov (stavebná časť)
• F. Projekt organizácie výstavby
• G. Dokumentácia prevádzkových súborov
• H. Celkové náklady stavby
• I. Doklady

Pri inžinierských stavbách máme okrem samotnej konštrukcie a stavby, tiež technickú dokumentáciu.

1.2 Rozsah a obsah projektovej dokumentácie podľa Nového stavebného zákona

ilustračný obrázok

Zákon č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon (ďalej len „Nový stavebný zákon“ alebo „NSZ„) sa stal účinným 1. 4. 2025.

Podľa NSZ možno stavať až po overení projektu stavby. Ku konaniu o povolení stavebného zámeru predkladáme zámer stavby a správu o prerokovaní stavebného zámeru. Zjdenodušene možno povedať, že sa nám konania takto „posunuli“:

Nový stavebný zákon obsahuje v § 8 definíciu „Dokumentácia stavby“, ktorá rozlišuje stupne, a to:

• projektovú dokumentáciu (o projektovej príprave stavby)
  • stavebný zámer
  • projekt stavby
  • projekt stavby na ohlásenie
  • vykonávací projekt
• realizačnú dokumentáciu (o výrobnej príprave zhotoviteľa stavby)
  • dokumentácia o výrobnej príprave zhotoviteľa
  • stavebný denník
  • dokumentáciu skutočného zhotovenia stavby
  • záverečné stanovisko stavbyvedúceho
• prevádzkovú dokumentáciu (súbor dokumentov o skutočnom stavebno-technickom stave a o spôsobe užívania stavby počas jej prevádzky)
  • stavebné úpravy
  • údržba stavby a jej vnútorného vybavenia.

K Novému stavebnému zákonu je už účinná Vyhláška č. 60/2025 Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky z 27. marca 2025 o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania a výstavby, o obsahu podaní a obsahu a rozsahu dokumentácie stavby (ďalej len „Vyhláška 60/2025„).

Stavebný zámer

Rozsah a obsah stavebného zámeru je uvedený v prílohe č. 15 Vyhlášky 60/2025.

Projekt stavby

Rozsah a obsah projektu stavby je uvedený v prílohe č. 17 Vyhlášky 60/2025.

Vykonávací projekt

Rozsah a obsah vykonávacieho projektu je uvedený v prílohe č. 18 Vyhlášky 60/2025.

1.3 Projekt organizácie výstavby

Pri komplexných stavbách sme boli zvyknutí, že sa už v rámci dokumentácie pre stavebné povolenie vypracoval aj projekt organizácie výstavby (POV). POV samozrejme vypracuje zhotoviteľ, avšak informácie v POV sú potrebné investorovi, ako aj stavebnému úradu a tieto potrebuje ešte predtým ako začne vykonávať svoju činnosť zhotoviteľ.

Obsah a rozsah POV (ako je vymedzený v Sadzobníku UNIKA)

Stavebník (jeho právnik, cenár, obstarávač, atď.) a aj stavebný úrad bude potrebovať údaje, čo bývali kedysi v POV:

1. Technická správa – napr. predpokladaný počet osôb na stavbe, druhy odpadov, koordinácia výstavby atď.
2. Plán Bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
3. Situácia zariadenia staveniska
4. Časový plán stavby
5. Doklady – možnosti napojenia na zdroje vody a energií, odkanalizovania objektov zariadenia staveniska, napojenie na cesty, telekomunikačnú sieť, projekt organizácie dopravy, možnosti uloženia odpadov, uloženie zeminy.

Nový stavebný zákon zaviedol realizačnú dokumentáciu o výrobnej príprave zhotoviteľa stavby. Vyhláška 60/2025 zaviedla obsah a rozsah Výrobnej prípravy zhotoviteľa stavby, kde je pod bodom w) aj POV.

Dôležité však je, že už v rámci stavebného zámeru sú v bode 7 „Popis stavby alebo súboru stavieb“ údaje, ktoré boli kedysi súčasťou POV.

Bez ohľadu na uvedené, odporúčam každému investorovi, aby preskúmal, ktoré údaje potrebuje od projektanta v rámci projektovej prípravy a prípravy na zhotovenie stavby a ak tieto údaje nie sú v zákonnne stanovenom obsahu stavebného zámeru, aby si zmluvne tento obsah rozšíril.

1.4 Výkaz výmer

SKSI sa jasne vymedzila, že výkaz výmer nie je predmetom regulovaného povolania projektanta.

V skratke z vyjadrenia SKSI: „Sme toho názoru, že autorizovaný inžinier nie je v zmysle legislatívy platnej na území Slovenskej republiky povinný vyhotovovať výkaz výmer a rozpočet a tieto autorizovať autorizovanou pečiatkou a podpisom. Pričom autorizačná pečiatka nemôže byť na takýto účel ani použitá.„

Podľa tvrdenia SKSI sa na výkaz výmer nevzťahuje ani poistenie projektanta. Projektant teda môže poskytovať aj výkaz výmer, nie však ako činnosť v rámci svojej pečiatky. Ak projektant poskytuje výkaz výmer, investor by mal vedieť, že sa na to nevzťahuje poistenie projektanta, iba ak by na túto špecifickú činnosť mal osobitné poistenie. Poistenie Asociácie cenárov uvádzam v závere článku.

Ja si osobne myslím, že stavba je definovaná nielen projektovou dokumentáciou, ale aj výkazom výmer a tieto dva dokumenty sú vzájomne spojené tak, že bez nich by sme nevedeli určiť stavbu.

Môj názor vychádza z toho, že obsah záväzku musí byť určitý. Za tým účelom je potrebné mať odborný dorozumievací prostriedok, ktorý celú stavbu rozčlení na časti. Aktuálne používame Triednik stavebných konštrukcií a prác (TSKP) a Triednik stavebných prác (TSP).

Projektant sa zameriava predovšetkým na výkresy. Niekto údaje z výkresov musí konvertovať do zoznamu prác, materiálov a tieto oceniť. Bez ohľadu na to, či máme cenu alebo nie vo výkaze výmer, výkaz výmer už len tým, že stanovuje práce a materiál, interpretuje výkres a na výkresoch znázornenú stavbu.

Ak by bol nesúlad medzi výkresom a výkazom výmer, môžeme povedať, že výkres má prednosť pred výkazom výmer, teda množstvá na výkrese, legenda z výkresu, by boli rozhodujúce.

V zahraničí existujú štandardy, napríklad Standard Methods of Measurement. U nás je niečo obdobné uvedené v metodike, ktorá je v rámci cenekonu, resp. v rôznych TKP. Nie je to však postačujúce.

Z projektovej dokumentácie je možné vyčítať cca 90 až 95 % položiek. Na rozpočtárovi je teda cca. 5 až 10% položiek, ktoré nie sú špecifikované v projektovej dokumentácii. ¹

5 až 10 % tvoria vedlajšie rozpočtové náklady, tzv. „VRN-y“, to sú napríklad konštrukcie, statika, profesie, POV, HMG. ²

Prostredníctvom TSKP (TSP) vieme vyjadriť iba 80% až 95 % stavby, ostatné položky je potrebné vyjadriť cez R-položky (kpl., ks., sub.). R-položky nemajú v oficiálnej databáze cenekon rozbor položiek.³

Hoci nie každá stavba podlieha verejnému obstarávaniu, verejné obstarávanie stanovuje, že investor vypracuje opis predmetu zákazky (OPZ). OPZ môže odkazovať na technické špecifikácie, musia byť určené tak, aby boli zrejmé všetky podmienky a okolnosti dôležité na vypracovanie ponuky.

Podľa § 42 zákona č. 342/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní„) za správnosť a úplnosť súťažných podkladov zodpovedá investor. Podľa mňa ustanovenia súťažných podkladov, prípadne zmluvy, ktoré sú v rozpore s týmto kogentným ustanovením § 42 by mali byť neplatné, pretože sú v rozpore so zákonom. Príklad neplatného ustanovenia: „Zhotoviteľ sa oboznámil s projektovou dokumentáciou a vyhlasuje, že je realizovateľná a na jej základe je schopný zhotoviť stavbu za ponukovú cenu, a to aj keby v projektovej dokumentácii boli nejasnosti, alebo by v nej niečo nebolo uvedené.„

Výkaz výmer (VV) predstavuje jednoznačný popis stavebného objektu vyjadrený súborom položiek:

• stavebných prác
• montážnych prác a dodávok (špecifikácií) stavebných materiálov
• strojov a zariadení

s uvedením ich merných jednotiek a množstva merných jednotiek.

Súhlasím s doc. Ďubekom, že by nebolo zlé zaviesť, aby výkaz výmer ako aj projektová dokumentácia boli po vypracovaní preskúmané nezávislou kontrolou tak, ako statika podľa Nového stavebného zákona.⁴

Úrad verejného obstarávania sa k problematike autorizácie vyjadril, napr: „Zákon neurčuje pre spracovanie výkazu výmer a rozpočtu kategóriu autorizácie a teda nepodlieha povinnosti autorizácie autorizovanou pečiatkou a podpisom autorizovaného inžiniera.„

Predseda ÚVO sa tiež vyjadril k problematike výkazu výmer: „Zákon o verejnom obstarávaní neukladá povinnosť, aby každá činnosť vyplývajúca z opisu predmetu zákazky mala vo výkaze výmer, ak bol uchádzačom poskytnutý ako súčasť súťažných podkladov, vytvorenú samostatnú položku. Výkaz výmer, (…), nie je jediným dokumentom, ktorý definuje predmet stavebnej zákazky z hľadiska materiálového, stavebno-technického (…). (…) Z hľadiska špecifikácie predmetu stavebnej zákazky a jeho oceňovania zo strany uchádzačov je nevyhnutná najmä projektová dokumentácia, prípadne iné dokumenty potrebné pre prípravu ponuky, ktoré detailnejšie definujú parciálne časti diela po stavebnotechnickej alebo technologickej stránke. Skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje „rozpustiť“ ceny za niektoré absentujúce položky do iných, súvisiacich položiek výkazu výmer, nemožno a priori považovať za konanie, ktoré má charakter porušenia zákona o verejnom obstarávaní tak, ako to dlhodobo vnímal úrad vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti„.⁵

Rozpúšťanie určitej časti stavby v cene stavby nie je v rozpore s medzinárodnou praxou. Napr. FIDIC Contract Guide uvádza zásadu, ktorá sa dostala aj do vzorových zmúv v roku 2019: „ak určitá položka nie je uvedená vo Výkaze výmer, má sa za to, že je začlenená do sadzieb a nie je platená osobitne.„. Uvedené znamená, že ak by aj objednávateľ zabudol konkrétnu prácu/materiál začleniť do výkazu výmer (napr. položky aj pri stupni DRS sú v určitej miere agregované, v DSP a DÚR sú agregované ešte viac), ale z výkresu, TKP, alebo stavebných postupov by bolo zrejmé, že určitá práca, alebo materiál je v stavbe, zhotoviteľ by to mal dodať bez nároku na doplatenie „nezmiene-ného/-nej“ materiálu/práce vo výkaze výmer.

Rozpúšťanie určitej časti stavby v cene inej položky, resp. v cene časti stavby môže byť problematické pri porovnávaní cien stavieb ostatných uchádzačov a aj pri použití cien iných rovnakých položiek pri naviac prácach.

1.5 Statika

Podľa § 35 ods. 8 NSZ statik, teda projektant statickej časti projektovej dokumentácie stavby (alebo jej zmeny) je zodpovedný za vypracovanie návrhu nosných konštrukcií stavby v projekte stavby v súlade s návrhom stavebno-technického a technologického riešenia stavby vrátane statického posúdenia ich mechanickej odolnosti a stability. Súčasťou statickej časti projektovej dokumentácie stavby je kontrolovateľný statický výpočet.

Stavebník má povinnosť pri vyhradenej stavbe:

• zabezpečiť spracovanie vykonávacieho projektu stavby a kontrolné statické posúdenie nosných konštrukcií stavby,
• zabezpečiť počas zhotovovania stavby priebežné vykonávanie projektového dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby a kontroly statického zabezpečenia pomocných nosných konštrukcií projektantom.

Zákon o stavebných inžinieroch zaviedol nové regulované povolanie – kontrolný inžinier pre vyhradené stavby, ktorý je oprávnený na:

• vypracovanie kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradených stavieb, na ktorých nevykonával žiadne projektové činnosti pri zhotovovaní projektovej dokumentácie stavby,
• vypracovanie záverečného protokolu kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradenej stavby.

Inžinier pre statiku stavieb je oprávnený na vykonávanie projektovej činnosti ako vyhradenej činnosti vo výstavbe podľa Nového stavebného zákona v oblasti poskytovania služieb vyhradených statikovi stavby, najmä na:

• vypracovanie projektovej dokumentácie nosných konštrukcií stavieb,
• overovanie a vydávanie stanovísk, posudkov a dobrozdaní ku návrhom a realizácii nosných konštrukcií stavieb a ich zmien z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb vrátane ich odolnosti na mimoriadne zaťaženia a odolnosti nosných konštrukcií pri požiari,
• vykonávanie prieskumov statického zabezpečenia nosných konštrukcií stavby počas jej zhotovovania, pomocných stavebných konštrukcií pri zhotovovaní stavby, stavebných meraní a stavebnej diagnostiky nosných konštrukcií,
• odborné a technické poradenstvo v oblasti návrhu a posudzovania nosných konštrukcií stavieb.

V požiadavkách Vyhlášky 60/2025 na stavebný zámer sa statika neuvádza.

V požiadavkách Vyhlášky 60/2025 na projekt stavby sa v časti o výkresoch uvádza, že statické posúdenie stavby obsahuje kontrolovateľný statický výpočet, ktorý preukazuje mechanickú odolnosť a stabilitu nosnej konštrukcie.

V požiadavkách Vyhlášky 60/2025 na vykonávací projekt sa uvádza v časti 2 Výpočty nasledovné:

• spracovávajú sa podľa osobitných predpisov
• prikladajú sa k vykonávaciemu projektu, ak je nutné overiť na základe použitia konkrétnych materiálov, technického a technologického vybavenia rozsah kapacitných, statických alebo iných výpočtov, údajov a posúdení, ktoré boli uvedené v overenom projekte stavby alebo ak sa dopĺňajú, menia alebo upresňujú vo vykonávacom projekte
• ak sú výpočty overeného projektu stavby platné aj pre vykonávací projekt, uvedie sa vo vykonávacom projekte odkaz na overený projekt stavby. Súčasťou vykonávacieho projektu je kontrolné statické posúdenie nosných konštrukcií stavby.

1.6 Zmena stavby pred dokončením

NSZ po overení projektu stavby umožňuje začať zhotovovať stavbu, avšak neupravuje osobitné konanie o zmene stavby pred dokončením ako tomu bolo v § 68 SSZ, a ani neupravuje osobitné konanie o dodatočnom povolení stavby ako tomu bolo v § 88a SSZ.

Zmena stavby sa v režime NSZ realizuje prostredníctvom ustanovení „schovaných“ v § 43 NSZ, ktoré upravujú mimoriadnu kontrolnú prehliadku stavby.

Možno povedať, že rozlišujeme nasledovnú škálu zmien (odchýlok) od overeného projektu:

• zmena, ktorá vyžaduje odsúhlasenie zápisnice stavebným úradom, a zároveň
  • spísanie zápisnice
  • účasť zákonom stanovených osôb – stavebník, stavbyvedúci, projektant, stavebný dozor
  • zápis do stavebného denníka
  • vyznačenie v projekte stavby
  • odsúhlasenie zápisnice o odchýlke stavebným úradom
• zmena, ktorá vyžaduje overenie zmeny projektu stavby
• zmena, ktorá vyžaduje nové konanie o stavebnom zámere.

Upozorňujem na to, že stavebný úrad má na odsúhlasenie zápisnice 3 dní. V NSZ však nie je uvedené do kedy má určiť, že zmena potrebuje nové konanie alebo overenie.

Overenie zmeneného overeného projektu stavby podlieha správnemu poplatku.

Ako by to mohlo byť nastavené prakticky?

Nakoľko za zmenu stavby zodpovedá projektant, pričom stavbyvedúci sa so zmenou musí vysporiadať v záverečnej správe, ktorá je podkladom ku kolaudácii, úplne by postačovalo, aby sa pri nepodstatných odchýlkách postupovalo ako v režime SSZ podľa § 11 ods. 3 Vyhlášky 453/2000. Bolo by vhodné túto nepodstatnú odchýlku a postup upraviť v NSZ alebo vykonávacom predpise obdobne ako tomu bolo doteraz:

2. Niektotré definície Nového staveného zákona

Nový stavebný zákon pozná budovu (je zrušený pojem „pozemná stavba“) a inžiniersku stavbu. Budova je bytová alebo nebytová.

Nový stavebný zákon rozlišuje medzi drobnou stavbou, jednoduchou stavbou, vyhradenou stavbou a zaviedol slovné spojenie „ostatná stavba„, ktorá síce nie je definíciou, ale v praxi sa používa.

Nový stavebný zákon zaviedol aj pojem „súbor stavieb„. Súborom stavieb je viac stavieb tvoriacich funkčný celok. Hlavnou stavbou súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje účel súboru stavieb. Vďaka tomuto pojmu vieme integrovať viac stavebných konaní do jedného.

Drobná stavba

Drobná stavba už nemá doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu ako tomu bolo v Starom stavebnom zákone. Drobnými stavbami sú najmä: prízemné stavby, konštrukcie, zariadenia alebo výrobky dovezené na miesto osadenia alebo výrobky zmontované z konštrukčných prvkov na mieste osadenia, (ďalej len „zmontovaný výrobok“) pevne spojené so zemou, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, a pod. Zákon obsahuje demonštratívny zoznam dorbných stavieb. Dôležité si je uvedemiť, že drobná stavba nie je budova, teda pod drobnou stavbou, hoci do 50 m² nemôžeme stavať ani chatu, iba ak garáž.

Jednoduchá stavba

Jednoduchou stavbou je napr. stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie. Jednoduchými stavbami sú bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a majú najviac dve nadzemné podlažia; môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie alebo ustúpené podlažie, a pod.

Vyhradená stavba

Komplexnejšie stavby budú označované ako vyhradené stavby a na tieto sa kladú dodatočné, kvalifikované požiadavky, najmä:

• stavbyvedúci musí byť autorizovaná osoba
• stavebný dozor musí byť autorizovaná osoba
• vykonávací projekt je povinný pre vyhradenú stavbu
• je povinné kontrolné statické posúdenie nosných konštrukcií stavby
• je povinné zabezpečiť počas zhotovovania stavby priebežné vykonávanie projektového dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby a kontroly statického zabezpečenia pomocných nosných konštrukcií projektantom
• vyžaduje sa certifikácia zhotoviteľov “Národný dokument požiadavky na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systému manažérstva zhotoviteľa vyhradených stavieb”.

Vyhradená stavba je definovaná v § 2 ods. 8 NSZ ako budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.

V zákone sú taxatívne uvedené stavby: mosty, tunely, koľajové dráhy, skládky nebezpečného odpadu a podobne, s ktorých určením zrejme nebude problém. Problém bude najmä identifikovať vyhredenú stavbu pod a), b), a c).

Vyhradenou stavbou podľa § 2 ods. 8 písm. a) NSZ je jednopodlažná budova s možnosťou jedného medzipodlažia a s rozponom strešnej konštrukcie viac ako 30 m. Pod touto definíciou si predstavujem niečo takéto:

Vyhradenou stavbou podľa § 2 ods. 8 písm. b) NSZ je viacpodlažná budova s výškou poslednej stropnej konštrukcie viac ako 32 m nad úrovňou terénu. Pod touto definíciou si predstavujem niečo takéto:

Vyhradenou stavbou podľa § 2 ods. 8 písm. c) NSZ je viacpodlažná budova s rozponom nosnej konštrukcie viac ako 12 m okrem strešnej konštrukcie s rozponom do 24 m. Pod touto definíciou si predstavujem niečo takéto:

Ostatná stavba

Ak bude investor stavať napríklad „4 podlažnú bytovú budovu„, bude sa označovať ako „ostatná stavba„, nakoľko nepôjde ani o jednoduchú stavbu, ale ani o vyhradenú stavbu.

3. Postavenie projektanta

3.1 Postavenie projektanta podľa Zákona o stavebných inžinieroch

Na základe zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch (ďalej len „Zákon o stavebných inžinieroch„) rozlišujeme medzi rôznymi typmi architektov a inžinierov, z ktorých len niektorí vypracuvávajú projektovú dokumentáciu definovanú v Novom stavebnom zákone, t.j. stavebný zámer, projekt stavby a vykonávací projekt. Poznámka: v tomtu článku používam všeobecne pojem „projektant“.

Vyhradené činnosti vo výstavbe – projektové činnosti

Nový stavebný zákon označuje vyhradené činnosti vo výstavbe. Medzi nimi sú aj projektové činnosti.

Projektant/architekt, ktorý nemá pečiatku SKSI môže:

• vypracovať projektovú dokumentáciu na ohlásenie stavebných úprav a drobných stavieb
• projektovú dokumentáciu jednoduchej stavby, okrem (i) bytovej budovy s viac ako tromi bytmi a (ii) stavby, ktorá je určená na užívanie verejnosťou.

Zámer verejnej práce

Aby sme sa nemýlili, kedysi bol stavebný zámer sada dokumentácie, ktorá sa používala pre verejnú prácu podľa zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (nad 5 mil. eur, ak ide o verejnú prácu s cenou vyššou ako 20 mil. eur, predkladateľ je povinný požiadať ministerstvo dopravy o vykonanie štátnej expertízy). Po reforme stavebnej legislatívy sa doteraz definovaný pojem stavebný zámer zmenil na zámer verejnej práce, teda máme aj dokumentáciu, ktorá vyjadruje základné požiadavky na verejnú prácu, nie je však projektovou dokumentáciu podľa Nového stavebného zákona, nie je vyhradenou činnosťou vo výstavbe.

3.1.1 Architekt

Architekt je oprávnený podľa § 4 b) Zákona o stavebných inžinieroch na vykonávanie projektovej činnosti projektantom ako vyhradenej činnosti vo výstavbe podľa NSZ, najmä na

• vypracúvanie stupňov projektovej dokumentácie stavieb, t.j. stavebného zámeru, projektu stavby a vykonávacieho projektu a ich zmien,
• dokumentácie skutočného zhotovenia stavby,
• záverečného stanoviska o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby,

3.1.2 Inžinier

Inžinier poskytuje komplexné architektonické a inžinierske služby alebo je oprávnený iba na výkon určitej kategórie, a to:

• inžinier pre konštrukcie budov
• inžinier pre konštrukcie inžinierskych stavieb
• inžinier pre statiku stavieb
• inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb
• inžinier pre elektrotechnické a elektroenergetické vybavenie stavieb.

Inžinier je v súlade s § 5 ods. 1 a) Zákona o stavebných inžinieroch oprávnený na vykonávanie komplexnej projektovej činnosti projektantom ako vyhradenej činnosti vo výstavbe podľa NSZ, najmä:

• na vypracovanie projektovej dokumentácie stavieb, t.j. zámeru, projektu stavby a vykonávacieho projektu a ich zmien,
• dokumentácie skutočného zhotovenia stavby,
• záverečného stanoviska o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby,

Ostatní inžinieri sú oprávnení na uvedené činnosti v rozsahu ich oprávnenia, najmä však sú oprávnení na vypracovanie projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien, dokumentácie skutočného zhotovenia stavby.

3.1.3 Kontrolný inžinier pre vyhradené stavby

Nakoľko Nový stavebný zákon zaviedol povinnosť kontroly statiky, Zákon o stavebných inžinieroch zaviedol aj nové regulované povolanie: Konktrolný inžinier pre vyhradené stavby.

Inžinier pre kontrolné statické posúdenie vyhradených stavieb je oprávnený na vypracovanie:

• kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradených stavieb, na ktorých nevykonával žiadne projektové činnosti pri zhotovovaní projektovej dokumentácie stavby,
• záverečného protokolu kontrolného statického posúdenia nosných konštrukcií vyhradenej stavby.

3.2 Zmluva o poskytovaní služieb projektanta

Na jednej strane máme oprávnenia projektanta a práva investora stanovené zákonom. Na druhej strane je vecou každého investora, ktoré z oprávnení konkrétneho projektanta chce využiť od daného projektanta. Myslím si, že je veľmi dôležité, čo si investor s projektantom dohodne v konkrétnej zmluve a v závislosti od ich dohody existujú rôzne variácie toho, čo investor požaduje od projektanta.

V praxi bude bežné, že si investor dohodne s projektantom určitý „balíček služieb“, napríklad: podľa stupňa projektovej dokumentácie: vypracovanie stavebného zámeru, projektu stavby, vykonávacieho projektu. Môže sa však stať, že jedného projektanta poverí iba na vypracovanie projektu stavby a iný projektant, môže to byť aj projektant zhotoviteľa, vypracuje vykonávací projekt.

V praxi bude bežné a NSZ to umožňuje, že bude investor mať jednu zmluvu s generálnym projektantom a ten bude ďalej zabezpečovať investorom požadovaný balíček služieb prostredníctvom iných projektantov, ktorí majú príslušné oprávnenie.

Investor najpravdepodobnejšie objedná od projektanta služby, ktoré má podľa NSZ zabezpečiť výhradne projektant.

Okrem toho sa môže dohodnúť s projektantom, prípadne aj s inou osobou, že bude zabezpečovať aj služby, ktoré vyžaduje NSZ, ale nie sú vyhradenou činnosťou projektanta.

Pôjde o takzvanú inžiniersku činnosť – súhrn činností, ktoré v mene investora (stavebníka) vykonáva fyzická / právnická osoba za účelom zabezpečenia prípravy a realizácie stavby, napríklad zabezpečenie záväzných stanovísk dotknutých orgánov, záväzných vyjadrení dotknutých právnických osôb, zastupovanie v konaniach, atď.

Odkazujem na Slovensku komoru architektov a na Ing.arch. Kornela Kobáka, ktorý sa v rámci reformy stavebnej legislatívy venoval vypracovaniu vzorovej zmluvy o poskytovaní služieb projektanta, inšpirovanej z časti nemeckým modelom.

3.2.1 Služby projektanta od prípravy projektu až po kolaudáciu

Základné služby

Možno očakávať, že vo fáze od prípravy projektovej dokumentácie až po kolaudáciu stavby, investor bude od projektanta požadovať tieto základné služby v rozsahu Nového stavebného zákona (mimo ohlasovania stavieb):

• vypracovanie stavebného zámeru, vrátane zabezpečenia podkladov (v dohodnutom rozsahu)
• vypracovanie správy o prerokovaní stavebného zámeru
• vypracovanie projektu stavby
• kontrolné statické posúdenie nosných konštrukcií stavby (pri vyhradenej stavbe) projektantom statickej časti projektovej dokumentácie stavby
• vypracovanie vykonávacieho projektu (povinný je iba pre vyhradené stavby)
• zabezpečenie priebežného výkonu kontroly statického zabezpečenia pomocných nosných konštrukcií projektantom statickej časti projektovej dokumentácie stavby (povinný je iba pre vyhradené stavby)
• vypracovanie zmeny overeného projektu stavby (jeho časti) počas zhotovenia stavby (povinný je iba pre vyhradené stavby)
• zabezpečenie overenia projektu stavby
• vypracovanie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby (ak nebude zadaná zhotoviteľovi a jeho projektantovi)
• vypracovanie záverečného stanoviska o súlade zhotovenej stavby s overeným projektom stavby
• dohľad projektanta nad zhotovovaním stavby podľa overenej projektovej dokumentácie, účasť na kontrolných prehliadkach, zápisy v stavebnom denníku

Doplnkové služby

Mimo vyššie uvedených základných služieb projektanta, možno predpokladať, že investor bude požadovať od projektanta aj doplnkové služby projektanta, vrátane činností, ktoré spadajú pod inžinierskú činnosť:

• vypracovanie zámeru verejnej práce, prípadne štátnej expertízy (ak by stavba bola financovaná z verejných investícií a jej cena vyššia ako 5 mil. eur, resp. nad vyššia ako 20 mil. eur)
• vypracovanie projektových podkladov pre hodnotenie vplyvu stavby na životné prostredie (ak stavba podlieha EIA)
• vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy národných kultúrnych pamiatok, stavieb v pamiatkovej rezervácii a stavieb, nachádzajúcich sa na území zapísanom do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (ak stavba spĺňa uvedené kritéria)
• vykonávanie projektového manažmentu a poskytovanie služieb generálneho projektanta,
• vykonávanie koordinátora BOZP počas prípravy stavby
• komunikácia prostredníctvom Portálu výstavby (sprístupnenie projektovej dokumentácie vna Portále výstavby, zastupovanie investora ako stavebníka (i) pri prerokovaní stavebného zámeru a (ii) v konaní o vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere, (iii) pri prerokovaní projektu stavby a zabezpečení doložiek súladu k projektu)
• zabezpečenie prieskumov a podkladov potrebných na vypracovanie projektovej dokumentácie

U projektantov rozlišujeme medzi:

• vykonávaním dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby podľa projektu stavby a
• autorským dohľadom.

Predmetom autorského dohľadu je ochrana projektovej dokumentácie ako autorského diela a podmienky licencovania – udeľovania súhlasu na použitie projektovej dokumentácie.

V prípade, že ide o vyhradnú stavbu, bude sa taktiež overovať projekt stavby, ale podmienkou rozhodnutia o povolení stavebného zámeru bude aj vypracovanie vykonávacieho projektu, ten sa však neoveruje.

3.2.2 Aký je rozdiel medzi spodrobnením projektu stavby, napr. vo vykonávacom projekte a jeho zmenou (Variáciou)

Mám za to, že ak sa vypracováva PD nižšieho stupňa, mala by byť v súlade s PD vyššieho stupňa. Napríklad vykonávací projekt by mal byť v súlade s projektom stavby.

V prípade, že uvedené dve PD robia odlišní projektanti, zachováva si každý z nich právo (i) na autorský dohľad, ale aj (ii) právo na vykonávanie dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby podľa projektu stavby.

V praxi sa stáva, že projektant nižšieho stupňa PD zmení riešenie navrhnuté v PD vyššieho stupňa. V takom prípade je potrebné zmluvne upraviť, kto bude znášať zodpovednosť za vady stavby a za ostatné dopady, napríklad za zmenu ceny stavby, za predĺženie doby zhotovenia stavby, za dopad zmeny PD na povoľovacie procesy.

Spodrobnenie (doprojektovanie) vs Variácia

• zmluvná povinnosť zhotoviteľa (vrátane jeho projektanta) zhotoviť stavbu môže znamenať, že zhotoviteľ preberá riziko za určité projektové riešenie navrhnuté v PD vyššieho stupňa a je povinný vypracovať PD nižšieho stupňa, pričom za toto spodrobnenie mu nepatrí žiadna ďalšia odmena ani čas – k tomu totiž dochádza len v prípade, ak dôjde k zmene PD a stavby (k Variácii)

• v dôsledku toho je spôsob, akým je PD vyššieho stupňa definovaná a špecifikovaná, ako aj formulácia zodpovednosti za zhotovenie stavby a vypracovanie PD nižšieho stpuňa, kľúčová pre rozsah rizika prijatého zhotoviteľom (a jeho projektantom)

• všetky zúčastnené strany musia zabezpečiť, aby bola stavba dostatočne určitá a aby PD, prípadne aj výkaz výmer, pokrývali všetky ďalšie záležitosti, ktoré môžu vzniknúť počas zhotovenia stavby – v zahraničí sa často uzatvárajú aj tzv. partnerské zmluvy, upravujúce rozhrania, spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, rozdeľovanie prípadných úspor ceny, doby výstavby a iných benefitov, a pod.

• zhotovitelia (a ich projektanti), ktorých záväzkom voči investorovi je spodrobniť PD vyššieho stupňa by sa mali ubezpečiť, aby mali dostatok času na to, aby riadne zvážili svoje zmluvné povinnosti a riziká v oblasti projektovania. Zhotovitelia tiež musia určiť, či konkrétna zmluva ukladá širšie povinnosti v oblasti spodrobnenia predchádzajúceho návrhu projektového riešeni\ (dizajnu, štúdie, PD) a čo je potrebné na preukázanie zmeny uvedeného riešenia (Variácie)

Uvediem príklady sporov zo zahraničia⁶:

Skanska Construction v Egger Ltd [2005] EWHC 284 (TCC)

• Skanska ako zhotoviteľ bola zodpovedná za projektovanie podľa Požiadaviek objednávateľa a za premenu týchto požiadaviek na plne funkčné projekty stavby.
• Vznikol spor ohľadom dodatočného vodovodného potrubia a toho, či išlo iba o spodrobnenie projektu stavby alebo o jeho zmenu, za ktorú mohol uplatniť claim zhotoviteľ (Skanska). Investor a objednávateľ, (spoločnosť Egger) tvrdil, že nešlo o zmenu projektu stavby.
• Ďalšou otázkou bolo, či oceľová konštrukcia, ktorú neskôr postavila Skanska, bola len spodrobnením projektu stavby, vzhľadom na to, že projektové činnosti a dodávka ocele patrili medzi záväzky zhotoviteľa (Skanska).

• Odvolací súd súhlasil so Skanskou a rozhodol, že pokyn na dodanie druhého vodovodného potrubia bol Variáciou, pretože Požiadavky objednávateľa stanovovali iba jedno potrubie.
• Súd tiež rozhodol, že dodatočný návrh oceľovej konštrukcie bol súčasťou rizika, ktoré prevzala Skanska – projektové činnosti, hoci Požiadavky objednávateľa neobsahovali vykonávací projekt.

Co-operative Insurance Society v Henry Boot Ltd [2002] EWHC 1270 (TCC)

• zhotoviteľ (Henry Boot) mal vypracovať projekt stavby na základe návrhu vypracovaného projektantom objednávateľa (Co-operative Insurance Society Ltd.)
• počas zhotovenia stavby došlo k zaplaveniu výkopov v podzemí vodou a pôdou a jednou z predbežných otázok bola zmluvná zodpovednosť zhotoviteľa za projekt pilótových stien
• Zhotoviteľ tvrdil, že jeho záväzkom v súvislosti s projektovaním týchto stien, ktoré tvorili súčasť diela, bolo vypracovať projekt stavby na základe predbežného projektu navrhnutého projektantom objednávateľa

• súd rozhodol, že záväzkom zhotoviteľa (Henry Boot) bolo vypracovať projekt stavby stien z vŕtaných pilót a prepracovať predbežný projekt do podoby, ktorá by bola realizovateľná
• záväzok zahŕňal aj povinnosť skontrolovať primeranosť akéhokoľvek predbežného návrhu vypracovaného inými osobami
• v skutočnosti zhotoviteľ prevzal zodpovednosť za vypracovanie predbežného alebo koncepčného návrhu objednávateľa, takže išlo skôr o spodrobnenie návrhu ako o zmenu návrhu

3.3 Práva a povinnosti projektanta podľa Nového stavebného zákona

Projektant vykonáva projektové činnosti v rozsahu svojho oprávnenia.

NSZ ponecháva stranám zmluvnú voľnosť v tom ako si nastavia vzájomné vzťahy. V niektorých prípadoch však zákon uvádza mandatórne ako by mali byť vzťahy nastavené.

NSZ predpokladá, že ak je na vypracovanie PD potrebných viacero projektantov a výsledná PD je závislá od ich súčinnosti, stavebník zabezpečí generálneho projektanta. Nie je to však povinné. Teda možno predpokladať nasledovné vzťahy:

• Investor (stavebník) – generálny projektant, ktorý zodpovedá aj za ostatných projektantov
• Investor (stavebník) – viacerí projektanti, z ktorých každý projektant zodpovedá investorovi (stavebníkovi) samostatne za poskytnutie svojich služieb, ak sa nedohodli inak, napríklad spoločne a nerozdielne

Povinné však je, aby stavebník projektantovi:

• poskytoval súčinnosť pri kontrole súladu stavebných prác s overeným projektom stavby a pri kolaudácii stavby,
• zabezpečil počas zhotovovania stavby vykonávanie projektového dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby.

Ak projektant nemá oprávnenie vypracovať niektorú časť PD, je povinný na vypracovanie tejto časti PD zabezpečiť projektanta, ktorý má také oprávnenie.

3.4 Zodpovednosť generálneho projektanta / projektanta časti PD podľa Nového stavebného zákona

Nový stavebný zákon stanovuje:

• generálny projektant zodpovedá stavebníkovi za komplexnosť a úplnosť projektovej dokumentácie a za jej použiteľnosť podľa tohto zákona
• projektant časti projektovej dokumentácie zodpovedá generálnemu projektantovi za úplnosť a vecnú správnosť ním vypracovanej časti projektovej dokumentácie.

Pokiaľ stavebník nebude mať generálneho projektanta a bude si koordinovať projektantov sám, mám za to, že si bude zodpovedať za komplexnosť a úplnosť projektovej dokumentácie sám (ak sa nedohodne inak v zmluve).

Mimochodom, čo znamená „zodpovedať za komplexnosť„?

Poďme si vyložiť komplexnosť. Aké môže mať stavba nedostatky?

• estetické
• funkčné
• stavba môže byť nebezpečná
• stavba môže byť nekvalitne zhotovená. Vtedy je funkčná, ale môže byť ohrozená jej životnosť, resp. trvanlivosť materiálov.

Na zodpovednosť za komplexnosť, úplnosť a použiteľnosť je potrebné sa pozerať v kontexte všetkých povinností projektanta podľa § 35 ods. 6 Nového stavebného zákona.

Rozumiem tomu, že GP zodpovedá za úplnosť, teda, že vypracuje projektovú dokumentáciu s obsahom a rozsahom podľa Nového stavebného zákona tak, aby bola použiteľná v konaní o povolenie stavebného zámeru.

Zároveň si myslím, že podstatnou vlastnosťou stavby je funkčnosť, teda, aby sme ju mohli používať na určený účel – bývanie, kancelária, sklady, výrobná hala, plaváreň, elektráreň, tepláreň, spalovňa. Ak by nebol dosiahnutý daný účel a bolo by to v dôsledku vadnej PD, môžeme skonštatovať, že „projektová dokumentácia nie je použiteľná podľa tohto zákona“ ako je uvedené v § 35 ods. 5 Nového stavebného zákona.

Podľa § 35 ods. 6 NSZ, každý projektant zodpovedá za:

• vypracovanie stavebného zámeru podľa požiadaviek stavebníka
• vypracovanie projektu stavby podľa rozhodnutia o stavebnom zámere
• určenie rozsahu geodetických meraní posunov a pretvorení zhotovenej stavby alebo jej časti, ak to charakter stavby a podmienky jej užívania vyžadujú
• použitie podkladov overených oprávnenou osobou na vypracovanie projektovej dokumentácie
• určenie rozsahu hydrogeologického prieskumu a iných prieskumov potrebných na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby, ak to charakter stavby vyžaduje
• určenie rozsahu geodetických meraní a iných prác potrebných na vypracovanie projektovej dokumentácie stavby, ak to charakter stavby vyžaduje
• súlad stavby s jej požadovaným účelom, predpokladaným spôsobom užívania a podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
• urbanistický, architektonický, stavebno-technický a prevádzkový súlad navrhovanej stavby s okolím a charakterom miesta stavby
• návrh stavby tak, aby bola po celý čas svojej životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu vrátane požiadaviek na bezbariérové užívanie, ak je určená na všeobecné užívanie alebo ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť
• návrh stavby s ohľadom na záujmy ochrany životného prostredia vrátane opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov zmeny klímy a adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, najmä ochrany prírody, ochrany prírodných biotopov, mokradí, drevín a osobitne chránených častí prírody a krajiny, osobitne miest hniezdenia, rozmnožovania a odpočinku vtákov a netopierov a minimalizáciu tvorby odpadov
• návrh stavby s ohľadom na existenciu environmentálnej záťaže a stav odstraňovania environmentálnej záťaže
• návrh vhodného konštrukčného riešenia nosných a nenosných konštrukcií stavby, technológie výstavby a progresívnych stavebných výrobkov
• návrh stavebných materiálov deliacich a obvodových konštrukcií v záujme dosiahnutia aspoň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy v rozsahu, v akom je to technicky, funkčne a ekonomicky možné
• návrh vnútorného technického, energetického a technologického vybavenia v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok budovy alebo jej zmeny a návrh využitia centralizovaného zásobovania teplom alebo alternatívnych technických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémoch podľa charakteru stavby
• návrh vhodných stavebných výrobkov pre zamýšľané použitie
• návrh vnútorných a vonkajších priestorov stavby, ktoré zodpovedajú najmä dispozičným, hygienickým, stavebno-technickým a bezpečnostným požiadavkám
• návrh estetických vnútorných a vonkajších priestorov stavby a za vytvorenie podmienok pre umiestnenie umeleckých diel, zelene a oddychových zón v rámci funkčných podmienok stavby, najmä v stavbách určených na užívanie verejnosťou a vo verejných priestoroch
• navrhovanie stavby s ohľadom na požiadavky civilnej ochrany.

Okrem § 35 ods. 6 NSZ, konanie projektanta a projektová dokumentácia musia byť v súlade s

• § 18 NSZ, ktorý stanovuje všeobecné zásady výstavby, napríklad: stavba musí byť naprojektovaná a zhotovená tak, aby po celý čas životnosti zodpovedala základným požiadavkám na stavby, stavebno-technickým požiadavkám na výstavbu a ak je určená na všeobecné užívanie alebo ide o budovu, ktorú bude navštevovať verejnosť, aj všeobecným technickým požiadavkám na bezbariérovú prístupnosť a užívanie stavieb
• § 19 NSZ, ktorý stanovuje stavebno technické požiadavky na výstavbu, napr. stavba musí byť navrhnutá a zhotovená zo stavebných výrobkov a materiálov vhodných na zamýšľané použitie
• so základnými požiadavkami na stavby. Základné požiadavky na stavby sú upravené v Prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2024/3110 z 27. novembra 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá uvádzania stavebných výrobkov na trh a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 305/2011 (Ú. v. EÚ L, 18. 12. 2024). Je tam upravená: Konštrukčná integrita stavieb, Požiarna bezpečnosť stavieb, Ochrana pred nežiadúcimi vplyvmi na hygienu a zdravie súvisiacimi so stavbami, Bezpečnosť a prístupnosť stavieb, Odolnosť proti prenikaniu zvuku a akustické vlastnosti stavieb, Energetická účinnosť a tepelné parametre stavieb, Udržateľné využívanie prírodných zdrojov v stavbách. Prílohu I nájdeš tu: https://www.slov-lex.sk/pravo-eu/310ca5a3-5310-4300-a61b-96ce65c1db07
• Vyhláškou č. 532/2002 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „Vyhláška 532/2002„). Vyhláška 532/2002 bude pravdepodobne v roku 2026 zrušená a nahradená novou.
• ostatnými VZPP, napr.: zákon o životnom prostredí, zákonom o stavebných výrobkov, zákonom o ochrane pred požiarmi, zákonom o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákonom o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlicvosti, zákonom o inšpekcii práce, zákonom o posudzovaní zhody, zákon o energetickej hospodárnosti budovatď.

Možno teda povedať, že pokiaľ sa investor s GP nedohodne inak, zodpovedá GP v rámci komplexnosti, úplnosti a použiteľnosti za to, že zhotovená stavba bude minimálne v súlade s ustanoveniami § 35 ods. 6 NSZ a v súlade s požiadavkami, na ktoré poukazujú uvedené ustanovenia.

Upozorňujem, že z NSZ je táto zodpovednosť pripísaná iba generálnemu projektantovi.

Kto zodpovedá za komplexnosť, úplnosť a použiteľnosť, ak nie je stanovený generálny projektant ustanovený? Napríklad ak investor sám koordinuje projektantov?

V takom prípade zodpovedá za komplexnosť, úplnosť a použiteľnosť sám investor, pričom každý projektant mu zodpovedá iba za svoju časť. V takom prípade by si mal investor veľmi dobre premyslieť tzv. rozhrania (interfaces), najmä, kde končí zodpovednosť jedného projektanta a kde začína zodpovednosť druhého projektanta medzi časťami stavby projektovanými projektantmi celej stavby. Ak investor nebude mať generálneho projektanta a nevie domyslieť problém s rozhraniami, mal by sa dohodnúť so všetkými projektantami, ktorí na projekte stavby robia spoločne a nerozdielne o zodpovednosti za komplexnosť, úplnosť a použiteľnosť.

Za zmienku stojí, že SSZ poznal zodpovednosť za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie a aj za jeho „realizovateľnosť„. Mám za to, že pojem „použiteľnosť“ je výstižnejšie, nakoľko pojem „realizovateľnosť“ by mohol mať užší význam, napríklad zhotoviť stavbu a skolaudovať ju, kdežto pojem použiteľnosť zahŕňa aj užívanie stavby.

Projektant pri zhotovení stavby je povinný

• zúčastniť sa kontrolnej prehliadky stavby, na ktorú bol prizvaný z dôvodu potreby zmeny projektu stavby, z dôvodu zámeny stavebných výrobkov alebo technických systémov budovy
• požadovať od stavebníka a stavbyvedúceho bezodkladné odstránenie zistených odchýlok od projektu stavby a zapisovať do stavebného denníka zistené neodstránené odchýlky

S vyššie uvedenými povinnosťami projektanta zrkadlí Nový stavebný zákon aj oprávnenie projektanta vykonávať na stavenisku dohľad projektanta nad zhotovovaním stavby z hľadiska súladu stavebných prác s projektom stavby, pričom projektant nezodpovedá za ním neodsúhlasené zmeny a odchýlky od overeného projektu stavby, ku ktorým došlo počas zhotovovania stavby.

3.5 Povinnosti projektanta podľa Zákona o stavebných inžinieroch (z pohľadu záväzku vypracovať projektovú dokumentáciu)

Projektant je povinný:

• pri vykonávaní povolania dbať na to, aby vytvorené diela nepoškodzovali ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonmi
• chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.

Pokiaľ nie je záväzok projektanta upravená konkrétne v zmluve medzi investorom a projektantom, a pokiaľ by neboli povinnosti projektanta stanovené napríklad v NSZ, „visel by investor iba na gumičke od týchto trenírok“. Ak sa objaví vada projektovej dokumentácie, prípadne vada stavby dôsledkom vadnej projektovej dokumentácie, investor v rámci aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, musí nájsť ustanovenie povinnosti, ktorá bola projektantom porušená. Ustanovenia Zákona o stavebných inžinieroch sú poslednou zástavkou, kde sa hľadá.

Aj preto je čas sa zaoberať novou úpravou zodpovednosti projektanta za vadu stavby, napríklad ako je tomu v Českej republike. Viď bod 3.8 nižšie.

3.6 Zodpovednosť projektanta za vady podľa súkromných kódexov

Nezaoberám sa úpravou Občianskeho zákonníka, nakoľko mám za to, že komerčné stavby sa realizujú podľa Obchodného zákonníka. Taktiež sa nezaoberám zárukou, nakoľko to závisí od osobitných dohôd zmluvných strán.

Na úvod si povedzme ako môžu vyzerať vzťahy investora pri zhotovení stavby:

Obvykle investor na Slovensku obstará najprv projektovú dokumentáciu (po účinnosti NSZ) zabezpečí:

• stavebný zámer
• prerokovanie zámeru s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami
• rozhodnutie o povolení stavebného zámeru
• projekt stavby v súlade so stavebným zámerom a rozhodnutím o povolení stavebného zámeru
• zabezpečí overenie projektu stavby stavbným úradom
• zhotoviteľa, ktorý stavbu zhotoví podľa overeného projektu stavby dodaného mu investorom.

Iné vzťahy nastanú, ak investor zabezpečí stavebný zámer a rozhodnutie o povloení stavebného zámeru, ale projektom stavby, prípadne vykonávacím projektom poverí už zhotoviteľa (a jeho projektanta).

Z pohľadu zodpovednostných vzťahov je zrejmé, že zhotoviteľ v druhom prípade bude zodpovedať aj za stavbu aj za projekt stavby.

V prvom prípade sa však môže stať, že zhotoviteľ v prípade ak sa objaví vada stavby, bude namietať, že vada je už v projekte stavby a teda, že za ňu zodpovedá výlučne projektant projektu stavby.

Ak sa predáva stavba, zákon nepozná cesiu, že by kupujúci nadobudol práva investora voči projektantovi. Výnimka v tomto ohľade je zákonná cesia v Zákone o vlastníctve bytov v § 9 ods. 1:

“Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.”

3.6.1 Aké druhy zodpovednosti môže znášať projektant?

Príklad:

Vada projektu: V projekte stavby bola zle navrhnutá hydroizolácia budovy. Ide o vadu projektu stavby.

Vada stavby: V dôsledku vady projektu stavby do budovy zateká. Toto zatekanie je vadou stavby, za ktorú zodpovedá projektant (môže za to zodpovedať aj zhotoviteľ spoločne s projektantom).

Škoda: V dôsledku uvedenej vady projektu stavby a zatekania do budovy, ktoré bolo spôsobené vadou projektu, došlo v budove k ďalším škodám, a to k poškodeniu podláh, omietok a nábytku. Tieto ďaľšie vady na budove sú škodou, za ktorú zodpovedá tiež projektant. Mohla by existovať aj následná škoda, napríklad strata vlastníka budovy na nájomnom, náklady na dočasné ubytovanie nájomcu, atď.⁷

Dôsledky zlého projektu – nedá sa stavať, potreba prerobiť projekt, potreba dorobiť projekt, dopad na čas a cenu.

Pri rozbore príčin vád stavby sú často kladené otázky či príčina vady, je aj dôsledok vady projektu, vyplývajúcej z nedodržania príslušnej legislatívy.

Podľa štádia vzniku rozoznávame vády, ku ktorým došlo:

• v štádiu projektu – napr. nedodržaním záväzných predpisov a technických noriem, návrhom nevhodného materiálu, vplyvom nesprávneho výpočtového postupu
• v štádiu realizácie – pri výstavbe objektu – nedodržaním predpísaného technologického postupu, použitím nevhodného materiálu alebo hmôt, vynechaním niektorých predpísaných prác, nedostatkom kvalifikácie a skúsenosti
• v štádiu užívania – zanedbanou alebo nedostatočnou údržbou objektu, zmenou pôvodne predpokladaného spôsobu prevádzky (napr. zvýšením pôvodne uvažovaného zaťaženia objektu alebo jeho časti), znížením pevnosti a únosnosti stavebných prvkov a konštrukcií vplyvom únavy a starnutia materiálu

3.6.2 Vady projektovej dokumentácie

• projekt nesprávny – chyba vo výpočte, stará norma, nesprávna norma, rozpor so VZPP)
• projekt neúplný – niečo chýba (niečo čo investor výslovne požadoval)
• rozpornosť v rámci projektovej dokumentácie toho istého stupňa
• rozpornosť v rámci projektovej dokumentácie rôznych stupňov
• stavbu nie je možné dokončiť na základe projektovej dokumentácie (realizovateľnosť)
• chyba vo výkaze výmer (za výkaz výmer nezodpovedá projektant ale cenár/rozpočtár/kalkulant)

Príklady vady v praxi:

• zle vypočítané rozmery cesty – nedodržaná norma
• poddimenzovaná pevnosť mosta
• padne sádrokartónový podhľad
• výkaz výmer neobsahoval určitý stavebný objekt – zvýšenie ceny diela

3.6.3 Za čo zodpovedá projektant investorovi?

Projektant zodpovedá investorovi za to, že

• dodá výsledok určený v zmluve (ak nie je výsledok určený, má mať obvyklé vlastnosti), s ohľadom na vyšie uvedené, projekt stavby musí spĺňať minimálne povinnosti stanovené v Novom stavebnom zákone (§ 35 ods. 6, ale aj § 18, 19, základné požiadavky na stavbu a pod.)
• za vady, ktoré má projekt stavby v čase jeho odovzdania
• po odovzdaní projektu stavby zodpovedá projektant iba za vady spôsobené porušením jeho povinností (príklad normy a príklad porušenie prevádzkových predpisov)
• dôležité je aj ustanovenie § 561 Obchodného zákonníka – veci a pokyny objednávateľa, kedy sa zhotoviteľ, ale aj projektant môže zbaviť zodpovednosti, o tom si však povieme na inom mieste.

3.6.4 Aké nároky má investor voči projektantovi ?

V typovej zmluve o dielo sa pri uplatnení nároku z vád rozlišuje, či vadou je porušná zmluva podstatným spôsobom alebo nie. Odkazuje sa na ustanovenia § 436 a nasl. Obchodného zákonníka.

Pri dodaní projektu stavby sa ustanovenie § 436 Obchodného zákonníka uplatňuje primerane, teda nárok podľa odseku a) a b) je len nárok na odstránenie vady projektu stavby. Investor má právo si zvoliť aj zľavu z ceny, prípadne odstúpiť od zmluvy so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Voľbu nároku má investor.

Ak investor požaduje odstránenie vád projektu stavby, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel projektantovi, uplatniť iné nároky z vád, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže by projektant oznámil, že vady neodstráni v lehote.

Ak projektant neodstráni vady projektu stavby v primeranej dodatočnej lehote, alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže investor odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Ak je dodaním projektu stavby s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže investor v zmysle § 437 Obchodného zákonníka požadovať odstránenie vád projektu stavby, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Nárok na zľavu z ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal projekt stavby bez vád, a hodnotou, ktorú mal projekt stavby dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.

Investor má právo na zákonné zádržné na hodnotu zodpovedajúcu zľave z ceny.

Popri nároku z vád má investor nárok aj na škodu a zmluvnú pokutu. Nemôže ich však uplatňovať, ak uspokojenie možno dosiahnúť nárokom z vady.

3.6.5 Kategórie vád

3.6.6 Nevhodná povaha vecí a pokynov

Pokiaľ sa objaví vada stavby, môže byť spôsobená vadným projektom, alebo aj chybou zhotoviteľa, napríklad, že projekt bol dobrý, ale zhotoviteľ to zhotovil inak, alebo použil odlišné materiály, nedodržal výrobný postup, a podobne. Na základe § 551 a 561 Obchodného zákonníka bude vždy jednoduchšie pre investora uplatňovať vady voči zhotoviteľovi, niekedy aj v prípadoch, keď za ne zodpovedá projektant.

3.6.7 Kedy a ako uplatniť vadu stavby / vadu projektu stavby?

Obchodný zákonník upravuje čas uplatnenia vád a jeho kvázi preklúziu v § 562.

Rozlišujeme medzi vadami, ktoré sú zjavné a ktoré sú skryté.

Vady je potrebné oznámiť bezodkladne po zistení, pričom je tiež dôležité aj to, či s ohľadom na odbornú spôsobilosť mali byť vady zistené pri odovzdaní.

Rozlišujeme, či bolo možné vady zistiť:

• pri prehliadke
• po prehliadke
• pred zákonnou záručnou dobou
• po zákonnej záručnej dobe

Pokiaľ nie je dohodnutá osobitná záručná doba, vady je možné uplatniť najneskôr do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov. Zároveň platí, že sa prihliada, či investor s ohľadom na jeho odbornú spôsobilosť mohol vady odhaliť pri odbornej prehliadke.

Dôležitý je § 428, pretože ak investor nenamietne uplynutie doby 2 (pri projekte stavby) alebo 5 rokov (pri stavbe), súd na túto skutočnosť neprihliada.

Ak vady projektu stavby alebo vady stavby boli dôsledkom skutočností, o ktorých projektant/zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase dodania projektu stavby / vadnej stavby, možno vady uplatniť aj po uplynutí 2 / 5 rokov.

Príklad: Rozhodnutie NS ČR sp. zn. Odo 1604/2006 (prípad polykarbonátové dosky a opačne nasadený UV filter)

Prípad NS ČR 32 Cdo 2290/2014

• Súd konštatoval, že oznámenie vady Objednávateľom s polročným odstupom nie je „bez zbytočného odkladu“ a žalobu zamietol.

Prípad NS ČR 29 Cdo 51/2000

• Objednávateľ oznámil vadu rok po kolaudácii.
• Súd uviedol, že začiatok lehoty pre oznámenie zjavných vád plynie od odovzdania diela a kolaudácia nemá pre plynutie tejto lehoty význam.
• Zmluva je záväzkový vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom.
• Kolaudácia je verejnoprávny akt na základe stavebného zákona. Ak je dielo skolaudované, neznamená to, že je bez vád. Podstatné je, čo je uvedené v protokole o prevzatí diela.

Prípad NS ČR 29 Odo 556/2003

• Zhotoviteľ odmietne vadu diela odstrániť
• Objednávateľ si odstráni vadu sám a požaduje od Zhotoviteľa náhradu nákladov
• Ak nie je v zmluve možnosť v prípade nečinnosti Zhotoviteľa odstrániť vady na jeho náklady, je potrebné žalovať na odstránenie vady

NS ČR 32 Cdo 4980/2014 Prípad: Vadná základová doska a uplatnenie zľavy a škody

ObchZ v § 436 odst. 4 a § 440 odst. 1 výslovně zakotvuje právo O na náhradu škody, která mu byla způsobena vadným plněním, a v § 440 odst. 2 stanoví meze využití tohoto institutu pouze v tom ohledu, že reparace určité újmy prostřednictvím náhrady škody je vyloučena tam, kde lze (popřípadě bylo lze) dosáhnout totožného uspokojení uplatněním některého z nároků z vadného plnění (srov. obdobně již rozsudky Nejvyššího soudu ze dne 25. 6. 2009, sp. zn. 23 Cdo 2247/200, ze dne 3. 4. 2001, sp. zn. 29 Cdo 1180/2000, a ze dne 20. 12. 2011, sp. zn. 23 Cdo 3966/2011). Zákonodárce tu prostřednictvím preference práv z vadného plnění vymezuje toliko cestu, kterou je O oprávněn uspokojení dosáhnout, nejde však o omezení celkového rozsahu uspokojení.

Právní úprava tu vychází ze zásady plné reparace způsobené újmy, neboť na O nemají být bezdůvodně přednášeny důsledky vadného plnění Z. O musí mít právní možnost dosáhnout náhrady veškeré újmy, která mu vznikla v důsledku vadnosti plnění; v rozsahu, v němž nelze uspokojení dosáhnout uplatněním nároků z vad, má nárok na uspokojení z jiných právních důvodů, zejména z titulu náhrady škody (ve výši, v níž byl její vznik předvídatelný, srov. § 379 obch. zák.).

Nad rámec uvedeného považuje NS ČR za vhodné připomenout nejen to, že ve světle jeho judikatury právo na náhradu škody není podmíněno uplatněním nároku na slevu z ceny díla (srov. např. usnesení ze dne 27. 9. 2011, sp. zn. 23 Cdo 2148/2010), nýbrž zejména též že v situaci, kdy Z odmítl vyhovět důvodnému požadavku na odstranění vad díla, může O požadovat slevu i dodatečně, bez ohledu na to, zda vadu již nechal odstranit třetí osobou (srov. rozsudek ze dne 20. 8. 2015, sp. zn. 23 Cdo 4167/2014, schválený dne 13. 1. 2016 občanskoprávním a obchodním kolegiem Nejvyššího soudu k uveřejnění ve Sbírce rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu).

3.6.8 Časové obmedzenie

NS ČR 32 Odo 1604/2006 Prípad polykarbonátová doska a UV filter opačne

• Ustanovení § 428 odst. 3 ObchZ, které se v případě smlouvy o dílo obdobně aplikuje podle ustanovení § 562 odst. 3 ObchZ, vylučuje důsledky vznesení námitky, že O neoznámil vady díla včas. Jestliže totiž Z provedl vědomě vadné dílo, tj. věděl nebo musel vědět o skutečnostech, v jejichž důsledku k vadám došlo, je jeho odpovědnost posuzována přísněji a nemůže uplatnit námitku o opožděném oznámení vad díla.
• Jsou-li tedy vady díla důsledkem skutečností, o kterých Z věděl nebo musel vědět v době předání předmětu díla, nebrání přiznání práv z odpovědnosti za vady díla v soudním řízení ani uplynutí objektivní lhůty stanovené v § 562 odst. 2 ObchZ pro podání zprávy Z o vadách díla.
• Objektivní reklamační lhůta v případě skryté vady odpovídá délce záruční doby.
• To však pouze v případě, že nenastanou okolnosti předpokládané v § 428 odst. 3 ObchZ. Pokud tyto okolnosti nastanou, není délka reklamační doby omezena. Aby nedošlo k jejich promlčení, musí být práva z odpovědnosti za vady, resp. nároky ze záruky za jakost samozřejmě uplatněny u soudu, resp. v rozhodčím řízení v promlčecí době.

3.6.8.1 Objektívna a subjektívna premlčacia doba

Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 477/2001 Objektívna a subjektívna doba

Škoda (jako kategorie občanského práva ve smyslu § 420 a následujících OZ) se chápe jako újma, která nastala (která se projevuje) v majetkové sféře poškozeného a je objektivně vyjádřitelná všeobecným ekvivalentem, tj. penězi, a je tedy (nedochází-li k naturální restituci) napravitelná poskytnutím majetkového plnění, především poskytnutím peněz. Skutečnou škodou se rozumí újma spočívající ve zmenšení majetkového stavu poškozeného a reprezentující hodnoty, které by bylo nutno vynaložit, aby došlo k uvedení věci do předešlého stavu (viz R 55/1977 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

Pojem události, z níž škoda vznikla ve smyslu ust. § 106 odst. 2 OZ, zahrnuje nejen protiprávní úkon či právně kvalifikovanou událost, které vedly ke vzniku škody, ale i vznik škody samotné. Jestliže by se totiž událost, z níž škoda vznikla, měla ztotožnit pouze s protiprávním úkonem či událostí vyvolávající škodu (protiprávní stav), mohla by začít promlčecí doba běžet dříve, než vznikla škoda, škoda by mohla vzniknout až po uplynutí objektivní promlčecí doby, nebo by nemusela vzniknout vůbec. Takový výklad je nepřijatelný (viz R 2/1992 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

Pro počátek běhu dvouleté subjektivní lhůty k uplatnění práva na náhradu škody je rozhodné, kdy se poškozený dozví o již vzniklé škodě (nikoli tedy jen o protiprávním úkonu či o škodné události) a kdo za ni odpovídá. Při posuzování otázky, kdy se poškozený dozvěděl o škodě, je třeba vycházet z prokázané vědomosti poškozeného o vzniklé škodě (nikoli z jeho předpokládané vědomosti o této škodě). Dozvědět se o škodě znamená, že se poškozený dozvěděl o majetkové újmě určitého druhu a rozsahu, kterou lze natolik objektivně vyčíslit v penězích, že lze právo na její náhradu důvodně uplatnit u soudu (viz R 3/1984 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).

Odvolací soud při svém závěru o běhu objektivní a subjektivní promlčecí lhůty ve smyslu ustanovení § 106 odst. 1, odst. 2 občanského zákoníku z výše uvedených hledisek nevycházel. Jeho úvaha o tom, že tyto promlčecí lhůty musely začít plynout nejpozději 1. 3. 1995 jenom proto, že 2. 3. 1995 žalobce vytýkal výrobci vady střešní krytiny, nemůže být bez dalšího považována za správnou. V daném případě totiž škoda nespočívá v dodání vadné střešní krytiny, ale v majetkové újmě spojené s její výměnou. K výměně střešní krytiny přitom mělo dojít až v červenci 1996, objektivně vzato podmínky k uskutečnění této výměny mohly nastat až poté, kdy byla žalobci dodána nová střešní krytina – skutková zjištění odvolací soud v tomto směru neučinil. Taktéž nebylo zjišťováno, kdy žalobce získal potřebné množství informací o objektivně vyčíslitelné škodě v penězích, aby mohl svůj nárok uplatnit u soudu. Přitom teprve po těchto skutkových zjištěních lze učinit právní závěr o počátku běhu promlčecích lhůt ve smyslu ustanovení § 106 odst. 1, odst. 2 občanského zákoníku a následně tedy i o tom, zda právo žalobce na náhradu škody je promlčeno či nikoli.“

3.7 Prípad Wűstenrot, rozhodnutie NS SR, sp. zn.: 5 Obdo/27/2015

Obec Pavlovce mala prostriedky na investičnú akciu (rekonštrukciu a prístavbu škôlky) z NFP. 5% ceny tejto investičnej akcie musela obec financovať zo svojich prostriedkov.

Projektant pripravil pre obec dokumentáciu do obstarávania stavebných prác. V projektovej dokumentácii boli vo výkresoch zahrnuté časti diela, ktoré neboli prenesené do výkazu výmer pripravenom projektantom, teda sa materiál a práce nedostali do rozpočtu zmluvy o dielo a do ceny za dielo vyhotovené zhotoviteľom.

Zhotoviteľ za vykonanie diela podľa projektovej dokumentácie požadoval doplatiť 20 tisíc eur bez DPH, ktoré mu obec uhradila zo svojich prostriedkov (mimo NFP).

Ministerstvo, ktoré obci poskytlo NFP uviedlo, že akékoľvek dodatočné výdavky na danú investičnú akciu z dôvodu nepresného zosúladenia rozpočtu a výkazu výmer s projektovou dokumentáciou sú považované za neoprávnené a prijímateľ (obec) je povinný si ich uhradiť z vlastných zdrojov.

Obec vyhodnotila, že ide o škodu spôsobenú projektantom a obrátila sa na súd, aby projektanta zaviazal na zaplatenie 20 tisíc eur s úrokom z omeškania, teda na sumu, ktorá chýbala vo výkaze výmer.

Projektant uznal svoju chybu a aj ju uplatnil ako škodovú udalosť. V súdnom konaní vystupovala poisťovňa ako vedlajší účastník.

Relevantnými skutkovými otázkami bolo, či by pri riadnom spracovaní projektovej dokumentácie s výkazom výmer boli tieto položky (za týchto okolností nezahrnuté do žiadosti o NFP) uhradené z NFP. Zároveň si súd kládol právnu otázku, či išlo o škodu, alebo sa mala uplatniť vada z diela? Ak išlo o škodu, či sa mal uplatňovať na daný vzťah medzi obcou a projektantom (vykonávajúcim svoje povolanie ako SZČO) Obchodný zákonník alebo Občiansky zákonník?

Súd prvého stupňa škodu najprv uznal, po odvolaní a rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa viazaný odvolacím súdom žalobu zamietol. Súdy napokon konštatovali, že nie je daná príčinná súvislosť medzi projektantovým pochybením pri vypracovaní výkazu výmer a povinnosťou obce uhradiť faktúru za práce (neuvedené vo výkaze výmer).

Odvolací súd konštatoval, že relevantnou skutočnosťou je aj preukázanie príčinnej súvislosti a vzniku škody (ujmy spočívajúcej v zmenšení majetku obce). Obec zaplatila zvýšenú cenu diela, avšak dostala dielo v adekvátnej hodnote. Obec nevedela vyprodukovať dôkaz o tom, že by ušetrila náklady, lebo by ich získala z NFP, pretože by to bolo v rozpočte a považované za oprávnený výdavok.

Prípad sa dostal až na Najvyšší súd SR, ktorý dovolanie obce zamietol, projektant, teda poisťovňa, nemusela hradiť obci sumu 20 tisíc eur. Na NSSR sa pojednávalo najmä o tom, či sa môže vedľajší účastník odvolať, aj keď je to v rozpore s vôľou hlavného účastníka (projekta).

3.8 Česká úprava zodpovednosti za vady stavby

4. Asociácia stavebných cenárov – poistenie od respect.

Poistením nie je kryté:

• pokuty, penále či iné sankcie uložené priamo poistenému
• akékoľvek platby, náhrady alebo náklady požadované v súvislosti s uplatnením práva na ochranu osobnosti, alebo inej nemajetkovej ujmy
• zodpovednosť za škodu vzniknutú nedodržaním lehôt dohodnutých s klientom, pokiaľ nejde o lehoty stanovené priamo právnym predpisom
• zodpovednosť za škodu prekročením stanovenej doby vykonania diela, lehôt a termínov,
• zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením autorského práva
• škoda spôsobenú úmyselne alebo vedomou nedbanlivosťou
• škodu prevzatú nad rámec stanovený právnymi predpismi, alebo prevzatú v zmluve medzi poisteným a treťou osobou nad rámec stanovený právnymi predpismi
• pokiaľ poistený nemal v čase porušenia povinností platné oprávnenie na vykonávanie poistenej profesie

ASC – Asociácia stavebných cenárov – poistenie od respect.

Poisťovňa uhradí škodu, ktorá vznikla poškodenému navýšením rozpočtovaných nákladov (napr. v dôsledku nárastu ceny materiálov), alebo ktorú utrpel vznikom iných priamo súvisiacich nákladov, ktoré by nemusel vynaložiť, ak by poistený nepochybil pri stanovení rozpočtových nákladov diela.

Naopak poisťovňa nepreplatítaké náklady, ktoré by poškodený musel vynaložiť aj v prípade, ak by poistený nepochybil pri stanovení rozpočtových nákladov diela (napr. hodnotu vynechaného materiálu v rozpočte).

1. Marek Ďubek, doc. Ing. PhD, prezentácia z konferencie Fórum obstarávania 2025 ↩︎
2. Marek Ďubek, doc. Ing. PhD, prezentácia z konferencie Fórum obstarávania 2025 ↩︎
3. Marek Ďubek, doc. Ing. PhD, prezentácia z konferencie Fórum obstarávania 2025 ↩︎
4. Marek Ďubek, doc. Ing. PhD, prezentácia z konferencie Fórum obstarávania 2025 ↩︎
5. Zdroj: https://www.uvo.gov.sk/aktualne-temy/aktualita/aktualne-rozhodnutie-predsedu-uradu-k-problematike-neuplnosti-vykazu-vymer-poskytnuteho-pri-zadavani-stavebnej-zakazky ↩︎
6. Zdroj: https://ww3.rics.org/uk/en/journals/construction-journal/design-development-design-change-legal.html ↩︎
7. ČERNOHLÁVEK, J.; DOUBRAVA, P.; MACHUREK, T.; NEDELKA, M.; a kol. Právní spory ve stavebníctví. 4. vydanie. Plzeň: Aleš Čeněk, 2024. 517 s. ISBN 978-80-7380-949-2. s. 204 ↩︎