Aké zmeny prináša nový zákon o výstavbe do stavebných zmluvných vzťahov svojimi kogentnými ustanoveniami? 

Myslím si, že nový zákon o výstavbe (ďalej aj „nový ZoV„) vstupuje do regulácie zmluvných vzťahov účastníkov vo výstavbovom procese viac ako je nutné. Navrhovaný zákon o výstavbe zrušil inštitút zmeny stavby pred dokončením a ponechal iba zmenu (viď § 40 nového ZoV, kde sa umožňuje zmena stavebníka, predĺženie platnosti rozhodnutia, zmena lehoty výstavby). Neviem ako sa budú aplikovať variácie, keďže tie sú často zmenami projektovej dokumentácie. Bude sa takáto zmena riešiť v novom konaní o stavebnom zámere?

Odporúčal by som ponechať v rámci konania o zmene aspoň zmenu technického riešenia, ktoré nemení rozsah stavby a nezasahuje do už schválenej dispozície v rámci územného plánu.

Nový ZoV preniesol zodpovednosť za výstavbu na stavbyvedúceho? Aký to bude mať vplyv na zavedenú prax? Je to vhodné riešenie?

Nižšie uvádzam niektoré myšlienky ohľadom právnej zodpovednosti všeobecne a vplyve nového ZoV na existujúce stavebné zmluvné vzťahy, ktoré predpokladám.

Začnem uvedením niektorých rozlíšení, ktoré je podľa mňa podstatné vnímať pri právnej zodpovednosti. 

Rozlišujeme zodpovednosť za riadne plnenie záväzkov dohodnutých (dobrovoľne a slobodne – okrem kogentných ustanovení) zmluvou (napr. zhotoviť dielo včas a v určitej kvalite vymienenej zmluvou) a  zodpovednosť za plnenie zákonom stanovenej povinnosti (napríklad realizácia stavby bez povolenia, užívanie stavby v rozpore s jej účelom, použitie nevhodného stavebného materiálu). 

Právne normy predpokladajú, že sa budú povinnosti plniť, a ak sa neplnia, toto protiprávne konanie trestajú. Takáto zodpovednosť vystupuje ako sekundárna povinnosť znášať následky, ktoré vznikajú porušením primárnych povinností. Sankcie sú samotné nepriaznivé následky za protiprávne konanie (napríklad začatie výstavby bez stavebného povolenia, použitie nevhodného stavebného materiálu, nedodržanie normy, porušenie bezpečnostných predpisov pri výstavbe, na diele, atď.).  

Stavebný zákon má v tretej časti upravené priestupky a správne delikty.  

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. Konanie o priestupkoch je upravené v samostatnom zákone o priestupkoch. 

Pri správnom delikte (administratívnoprávnej zodpovednosti) ide spravidla o protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, a za ktoré správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívnoprávnou normou. 

V zmluvných vzťahoch je na zmluvných stranách, či si v zmluve dohodnú aj následky porušenia záväzku. Naše súkromné zákonníky majú návod ako postupovať, je však na vôli zmluvných strán, či sa podriadia týmto ustanoveniam, alebo si upravia vlastné, samozrejme ako nejde o kogentné ustanovenia. 

Rozlišujme zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvnej a zákonnej povinnosti. Poškodený musí preukázať porušenie povinnosti, ujmu, a príčinnú súvislosť. V niektorých prípadoch aj zavinenie. 

Rozlišujeme zodpovednosť za vady na diele, a to pri prevzatí diela a následne počas záručnej doby diela (a to zákonnú záruku, prípadne záruku za akosť – za osobitne vymienené vlastnosti diela dohodnutú v zmluve) a za skryté vady – nemusia byť výlučne zapríčinené projektom, avšak zodpovednou osobou môže byť zhotoviteľ (za stavebnú činnosť, projektant za návrh riešenia). 

Rozlišoval by som zodpovednosť za riadne plnenie povinností uloženej zmluvou a zákonom počas realizácie stavby, teda pred odovzdaním bezvadného diela. Počas výstavby môže nastať zmena zákonov, zmena okolností, môže dôjsť k zmene diela, následkom ktorých môže dôjsť k predĺženiu lehoty výstavby a k zvýšeniu ceny diela. Zodpovedať za ňu môže projektant, zhotoviteľ, ale aj objednávateľ, resp. tretia osoba. 

Od stavebného zákona by som očakával, že bude predovšetkým upravovať povinnosti stavebníka v procese výstavby s cieľom ochrany verejného záujmu, t.j. oznámenie stavby, stavebné konanie, bezpečnosť, dodržanie územného konania, dodržanie schváleného projektu, dodržanie účelu stavby potvrdeného v kolaudácii, odstránenie, resp. Zabezpečenie stavby, ktorá ohrozuje ľudí, majetok, zdravie, životné prostredie, atď. 

Nie je dôvod, aby stavebný zákon reguloval zmluvné vzťahy medzi objednávateľom a zhotoviteľom, a inými subjektmi. 

Pochopiteľne, môže požadovať od stavebníka, aby stavebné činnosti vykonával pomocou kvalifikovaných osôb, aby kvalifikované osoby zmluvne zabezpečil, aby v jeho mene a na jeho náklady kontrolovali predpisy atď. Pretože sa predpokladá, že stavebník je laik a nepozná všetky predpisy, normy atď. 

Pripomeňme si ako sú tieto vzťahy upravené v platnom stavebnom zákone a pozrime sa na niektoré problematické ustanovenia, ktoré som identifikoval v návrhu nového zákona o výstavbe. 

Ako vplýva na zmluvné vzťahy účastníkov výstavbového procesu zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)? 

Stavebný zákon z tohto pohľadu zabezpečuje predovšetkým plnenie verejného záujmu, t.j. ochrany územného plánu, ochrany bezpečnosti, ochrany vlastníctva, dodržiavania stavebných technológií a postupov, používania schválených stavebných výrobkov atď. 

Stavebník je predovšetkým zodpovedný za porušenie povinností stanovených zákonom. Stavebník je predsa iniciátorom a preto by v celom povoľovacom konaní mal byť predovšetkým stavebník zodpovedný voči verejným orgánom za akúkoľvek činnosť, projektant, zhotoviteľ, stavebný dozor, a iní, pracujú v mene a na účet stavebníka. 

Stavebník uzatvára zmluvu s projektantom, ktorý mu navrhne projekt. Projektant stavebníkovi zo zákona zodpovedá najmä za to, že projekt je úplný, správny a realizovateľný. Stavebník sa stane aj vlastníkom stavby a vlastník počas celého jej života zodpovedá z titulu vlastníctva za stavbu. Ak stavba ohrozuje okolie, či už svojou činnosťou alebo jej stavom, stále za ňu zodpovedá vlastník. Verejné orgány nebudú predsa naháňať projektanta. Ak sa ukáže, že stavba je zle navrhnutá, je na vlastníkovi stavby, aby si uplatnil zodpovednosť voči projektantovi.  

Stavebník následne uzatvorí zmluvu o dielo so zhotoviteľom, ktorej predmetom je realizácia stavebných činností, a ktorých výsledkom je stavba, ktorá má byť funkčná, v súlade so stavebným zákonom, schváleným projektom, normami, zmluvou, atď. 

Mám za to (pokiaľ sa stavia podľa projektovej dokumentácie stavebníka – projektanta), že tam kde končí zodpovednosť projektanta, začína zodpovednosť zhotoviteľa. Ak zhotoviteľ nájde chyby v projektovej dokumentácie, musí to oznámiť stavebníkovi, od jeho inštrukcií bude záležať, či zodpovednosť za zmeny bude znášať projektant, zhotoviteľ, sám, alebo spoločne, respektíve, či sa stane spoluzodpovedným aj stavebník. 

Rozumný stavebník svoje záujmy (voči zhotoviteľovi, projektantovi, stavebnému úradu) chráni tak, že uzavrie zmluvu so stavebným dozorom, aby stavebné činnosti kontroloval stavebný dozor.  

Dozor má aj projektant a naviac, ak je autorom architektonického diela osoba odlišná od projektanta má autor aj autorský dozor. Projektant zodpovedá za to, že stavba je vyhotovená v súlade s projektom, preto si chráni svoje záujmy aj voči stavebníkovi, ale aj voči stavebnému úradu. Má možnosť predložiť svoje námietky v rámci kolaudácie. 

Povinnosť ustanoviť stavebný dozor stanovuje aj stavebný zákon, ktorý kogentnými ustanoveniami určuje rozsah povinností stavebného dozoru. 

Stavebník sa môže dohodnúť so stavebným dozorom aj na ďalších činnostiach, ktoré idú nad rámec zákona. 

Podľa § 46b stavebný dozor: 

a) sleduje spôsob a postup uskutočňovania stavby tak, aby sa zaručila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich použitia a odborné ukladanie strojov a zariadení; sleduje vedenie stavebného denníka, 

b) zodpovedá za súlad priestorovej polohy s dokumentáciou stavby, za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia, 

c) vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. 

V zmysle § 44 ods. 1 platného stavebného zákona vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci. Platný stavebný zákon však nestanovuje stavbyvedúcemu povinnosť, iba ho oprávňuje na nasledovné činnosti: 

a) určovať začatie a skončenie jednotlivých stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, 

b) dávať pokyny týkajúce sa vykonávania stavebných prác, organizácie práce a pohybu osôb na stavenisku a na stavbe, 

c) preberať stavebné výrobky, zisťovať ich vhodnosť a určovať ich umiestnenie a uskladnenie na stavenisku, 

d) dávať príkazy na okamžité zastavenie stavebných prác a iných činností na stavenisku a na stavbe, ak sa vyskytla prekážka, pre ktorú je ich ďalšie vykonávanie neprípustné, 

e) koordinovať poradie stavebných prác, 

f) vykázať cudziu osobu zo staveniska a zo stavby. 

Stavbyvedúci popri stavebníkovi, zhotoviteľovi, projektantovi, stavebnému dozoru taktiež zodpovedá za to, že stavba bude uskutočnená v súlade so schváleným projektom. 

Podľa  § 46 terajšieho stavebného zákona projektant zodpovedá za správnosť, úplnosť a realizovateľnosť dokumentácie. 

Zhotoviteľ teda vykonáva činnosti na stavbe a na základe zákonnom stanovenej povinnosti musí mať stanoveného aj stavbyvedúceho.  

Ak sa na stavbe niečo uskutočňuje v nesúlade so schváleným projektom, stavebný úrad, stavebná inšpekcia bude postupovať voči stavebníkovi.  

Iná situácia nastane, ak dôjde k úrazu, alebo takému porušeniu, ktoré je klasifikované ako skutková podstata trestného činu, atď. Vtedy sa bude prihliadať aj na zavinenie a bude sa skúmať, kto zapríčinil udalosť, resp. kto konal, z pohľadu uskutočňovania stavby bude však zodpovedať za stavbu vždy stavebník. Ak by bola stavebníkovi uložená pokuta, alebo by došlo k predĺženiu lehoty výstavby, atď., bude stavebník skúmať, kto udalosť zapríčinil, bude skúmať, či mal povinnosť danej udalosti predísť a bude uplatňovať škodu voči danému subjektu za porušenie povinnosti stanovenej zákonom, alebo zmluvou. 

Zoberme si zodpovednostné vzťahy pri stavbe, ktorá sa realizuje na základe projektovej dokumentácie vyhotovenej projektantom, obstaranej objednávateľom a odovzdanej zhotoviteľovi pred začatím stavebných prác. 

Podľa terajších vzťahov zhotoviteľ zodpovedá objednávateľovi (stavebníkovi) za riadne zhotovenie diela. Zhotoviteľ má právo určiť harmonogram činností a dohodne na základe neho termín odovzdania diela bez vád. Ak poruší svoju povinnosť odovzdať dielo včas, alebo bez vád, dostáva sa do omeškania. Pokiaľ objednávateľ neodstúpi od zmluvy, nezbavuje ho to plniť dielo a vznikajú popri tomto záväzku nové záväzky. 

Ak má dielo vady, uplatní si ich objednávateľ voči zhotoviteľovi. Lehota je prekluzívna.  

Podľa ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že:

„Účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.“ Patrí sem najmä situácia, ak predávajúci zamlčal kupujúcemu vady tovaru. Účinkami podľa odsekov 1 a 2 je zánik práva, ak sa vady nevytknú v uvedenej dobe. 

Ak ide teda zhotoviteľ vedel alebo musel o vadách vedieť, nemožno namietať účinky zániku práva. 

Ak však zhotoviteľ objaví problém v projektovej dokumentácii, oznamuje to objednávateľovi, vtedy sa aplikuje § 551 Obchodného zákonníka, na základe ktorého zhotoviteľ nezodpovedá za nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľ alebo pokynov.  

Objednávateľ má možnosť trvať na plnení podľa projektovej dokumentácie, čím zbaví zhotoviteľa zodpovednosti za vadu. Za vadu bude zodpovedať projektant. Objednávateľ môže dať projektantovi projektovú dokumentáciu zmeniť a môže dať pokyn na variáciu diela. Kým pokyn zhotoviteľovi nedá, zhotoviteľ by nemal dielo meniť. Zhotoviteľ môže po dobu kedy dostane pokyn prerušiť vykonávanie diela. 

Podľa § 510 Občianskeho zákonníka platí, že:

„Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.“ 

Majetková ujma spôsobená vadným plnením môže spočívať v samotnej vade plnenia, na ostatnom majetku oprávnenej osoby, v ušlom zisku a v nákladoch vynaložených pri odvracaní ďalších následkov vadného plnenia. 

Je nutné zdôrazniť, že nadobúdateľ nemôže z titulu náhrady škody uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady, ktoré zanikli zmeškaním prekluzívnych lehôt. 

Zo znenia ustanovenia § 510 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nie je možné titulom náhrady škody uplatniť kompenzáciu majetkovej ujmy, na ktorej kompenzáciu slúžia nároky zo zodpovednosti za vady veci. Nárokom na náhradu škody je možné uplatniť majetkovú ujmu, ktorá nespočíva vo vade veci, t. j. ujmu na ostatnom majetku poškodeného a ušlý zisk. 

Stavebník teda má nároky voči zhotoviteľovi a voči projektantovi, pokiaľ by si títo neplnili riadne povinnosti zo zákona alebo zo zmluvy. Ak je stavebník developer a stavia byty, zo zákona o vlastníctve bytov Povinnosť správy domu vzniká dňom prvého prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Podľa § 9 ods. (1) zákona o vlastníctve bytov: „Práva a povinnosti zo zodpovednosti za vady a za škody voči zhotoviteľovi domu prechádzajú z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.“ Vlastníci bytov sa už tak ľahko nedostanú na projektanta, ale objednávateľ by im mohol poskytnúť súčinnosť, inak by im mohol zodpovedať cez všeobecné ustanovenie o predchádzaní škody. 

Do budúcna by bolo možné rozšíriť túto zákonnú cesiu aj o prechod zodpovednosti za vady a škody voči projektantovi domu z pôvodného vlastníka domu na vlastníkov bytov a nebytových priestorov. 

Čo priniesol do týchto vzťahov nový zákon o výstavbe? 

Stavebník môže zabezpečiť stavbu (drobnú a jednoduchú) aj svojpomocou. Zodpovedá za plnenie povinností stavebníka i zhotoviteľa stavby podľa tohto zákona. Pri jednoduchej stavbe uskutočňovanej svojpomocou musí mať stavebný dozor a rešpektovať jeho pokyny. Zákon stanovuje povinnosti stavebného dozoru pri jednoduchej stavbe uskutočňovanej svojpomocou. 

Je nutné poznamenať, že nový zákon o výstavbe definuje pojmy drobná, jednoduchá stavba a vyhradená stavba. Podľa týchto kategórii platí odlišný režim pre vyhradené stavby a pre drobné a jednoduché. “Normálny” režim sa uplatňuje na stavbu. 

Pri vyhradenej stavbe je stavebník povinný zabezpečiť na celý čas uskutočňovania vyhradenej stavby stavebný dozor, projektový dozor (aj dozor statika). 

Stavebný dozor sa navrhuje v zásade podľa terajšieho stavu. Povinným bude na jednoduchej stavbe uskutočňovanej svojpomocou stavebníka a nanovo aj na vyhradenej stavbe. Pri drobných stavebných prácach postačuje kvalifikovaná osoba. Na všetky ostatné stavebné práce je stavebný dozor vecou záujmu stavebníka. 

Zhotoviteľ stavby zodpovedá stavebníkovi, že uskutočnené stavebné práce sú v súlade s overeným projektom stavby a za to, že stavba zodpovedá základným požiadavkám na stavby a všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Pri tejto povinnosti sa ešte pozastavíme neskôr. 

Máme teda zákonom určené, že zhotoviteľ zodpovedá stavebníkovi za stavbu. 

Priznám sa, že nerozumiem ustanoveniu, ktoré ustanovuje možnosť povolať generálneho dodávateľa stavby, neviem, či to znamená, že stavebník môže mať viacerých zhotoviteľov, alebo len jedného, ktorému budú zodpovedať ostatní. 

Z dôvodovej správy vyplýva nasledovné:

“Je na stavebníkovi, či zmluvne zabezpečí generálneho zhotoviteľa stavby (tzv. stavbu na kľúč), alebo viacerých čiastkových zhotoviteľov na jednotlivé časti stavby alebo na jednotlivé stavebné práce generálny zhotoviteľ nemusí mať odbornú spôsobilosť a kapacity na všetky stavebné práce a iné odborné činnosti vo výstavbe. Z tohto dôvodu sa navrhuje , že na komplexné zhotovenie stavby musí zmluvne zabezpečiť iných zhotoviteľov na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré sám nemá živnostenské oprávnenie, odbornú spôsobilosť, technické vybavenie alebo personálne zabezpečenie odborne spôsobilými zamestnancami.” 

GDS, ktorá je právnickou osobou musí podľa § 23 ods. 3 zamestnávať fyzickú osobu s oprávnením na činnosti b) stavebný dozor, c) vedenie uskutočňovania stavebných prác. Neviem prečo musí mať niekoho spôsobilého na stavebný dozor, keď zhotoviteľ nemá povinnosť zamestnať stavebný dozor. 

Zaujímavé je, že nový zákon vytvára novú klasifikáciu zhotoviteľov, keď: Zhotovovanie vyhradenej stavby je vyhradené generálnemu zhotoviteľovi stavby zapísanému v zozname certifikovaných generálnych zhotoviteľov stavieb. Podkladom certifikácie je výsledok preverenia spôsobilosti zhotoviteľa stavby akreditovanou certifikačnou autoritou. Má sa tým docieliť, že budú zhotovitelia “kvalitnejší”? 

Generálny projektant zodpovedá stavebníkovi za úplnosť projektovej dokumentácie a za jej použiteľnosť podľa tohto zákona. Projektant časti projektovej dokumentácie zodpovedá generálnemu projektantovi za úplnosť a vecnú správnosť ním vypracovanej časti projektovej dokumentácie. Vypadlo slovíčko realizovateľnosť. 

Projektant nezodpovedá za ním neodsúhlasené zmeny a odchýlky od projektovej dokumentácie stavby, ku ktorým prišlo počas zhotovovania stavby. Toto ustanovenie sa podľa mňa nebude dať aplikovať bez výhrad, ja síce rozumiem, že úmysel zákonodárcu bolo vyviniť projektanta zo zodpovednosti ak sa nerealizoval podľa pôvodného a schváleného znenia, ale predpokladám, že zodpovednosť nebude znášať zodpovednosť iba vtedy, ak preukáže, že sa pokúsil o nápravu. Z nového zákona má projektant povinnosť: “požadovať od stavebníka a od stavbyvedúceho bezodkladné odstránenie zistených odchýlok od overeného projektu stavby a zapisovať do stavebného denníka zistené neodstránené odchýlky“ a oprávnenosť „vykonávať na stavenisku projektový dohľad nad zhotovovaním stavby z hľadiska súladu stavebných prác s overeným projektom stavby“ ako aj právo na „osvedčenie súladu zrealizovanej stavby s overeným projektom stavby”. Preto by sa zodpovednosť mala precizovať v návrhu. 

Vo vzťahu k stavebným prácam je vymenovaný okruh zodpovednosti stavbyvedúceho vo vzťahu k stavebníkovi a k verejnému záujmu na zhotovení stavby podľa projektu stavby. Zodpovednosti stavbyvedúceho zodpovedajú ustanovené sankcie. Neviem, či to je rozumné riešenie s ohľadom na prax na stavbách. Zastávam názor, že stavebník je zodpovedný za svoju aktivitu, ku ktorej došlo z jeho podnetu a on má možnosť vybrať si zhotoviteľa, ktorý mu bude zodpovedať.  

Ak posilníme stavbyvedúceho, ktorý bude robiť pre zhotoviteľa, ako sa bude ohradzovať voči zhotoviteľovi, projektantovi, stavebnému dozoru a stavebníkovi? 

Ukazuje sa, že stavbyvedúci nesie najväčšiu mieru zodpovednosti na stavbe. 

Ako to je však v skutočnosti? Stavebník je laik. V mene stavebníka a na jeho náklady a zodpovednosť koná na stavbe stavebný dozor (konzultačný inžinier, manažér stavby – názov nie je podstatný). Ten má oprávnenie dať pokyn aj zhotoviteľovi a aj stavbyvedúcemu, pretože v konečnom dôsledku má posledné slovo stavebník, aj keby sa rozhodol nerozumne a protiprávne, prečo ho chce štát chrániť pred samým sebou? 

Stavbyvedúci má podľa nového zákona nasledovnú právnu zodpovednosť: 

(1) Stavbyvedúcemu je vyhradené organizovať, riadiť, koordinovať a kontrolovať stavebné práce a iné odborné činnosti na stavbe, použitie stavebných výrobkov podľa overeného projektu stavby alebo vykonávacieho projektu, spravovať stavenisko, riadiť jeho prevádzku a viesť stavebný denník. 

(2) Stavbyvedúci zodpovedá za odborné vedenie uskutočňovania stavebných prác na stavbe, za súlad priestorovej polohy stavby s overeným projektom stavby alebo vykonávacím projektom stavby a za dodržiavanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. 

(3) Stavbyvedúci je pri organizovaní stavebných prác povinný 

1. určovať poradie stavebných prác a súvisiacich iných odborných činností na stavbe a začatie a skončenie jednotlivých fáz zhotovovania stavby, 
2. oznámiť projektantovi a stavebnému inšpektorovi, že nastali nepredvídateľné skutočnosti na stavbe, pre ktoré nie je možné pokračovať v stavebných prácach podľa overeného projektu stavby alebo vykonávacieho projektu stavby,  
3. vydávať pokyny týkajúce sa času a spôsobu uskutočňovania stavebných prác v závislosti od poveternostných podmienok, zásobovania stavebnými výrobkami a rozvrhu práce zamestnancov zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov, 
4. kontrolovať, či sa stavebné práce uskutočňujú podľa bezpečnostných, hygienických a technických predpisov,  zaužívaných technologických postupov a či sa stavebné výrobky použili v súlade  s návodmi výrobcov stavebných výrobkov na ich použitie, 
5. koordinovať, preberať, kontrolovať a evidovať dodávky stavebných výrobkov na stavenisko a odvoz odpadu zo stavby a zo staveniska a uchovávať doklady o dodávke stavebných výrobkov a o odvoze odpadu, 
6. určovať miesto a spôsob uloženia a ochrany stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov na stavenisku a umiestnenie a pripojenie zariadení staveniska na inžinierske siete, 
7. uchovávať počas výstavby doklady o vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie v stavbe, 
8. organizovať pohyb osôb, presun stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov po stavenisku a príjazd k stavbe, 
9. zabezpečiť ochranu umeleckých diel, prírodných prvkov, stromov, chránených rastlín a chránených živočíchov a iných vecí, ktoré požívajú zákonnú ochranu alebo sú podľa overeného projektu stavby určené na zachovanie na účely budúcej prevádzky stavby alebo v súvislosti s ňou, 
10. nariadiť okamžité prerušenie stavebných prác a iných činností, ak sa na stavenisku alebo na stavbe zistil nález munície alebo ľudské kostrové pozostatky a oznámiť nález polícii a spravovať sa pokynmi polície, 
11. nariadiť okamžité prerušenie stavebných prác a iných činností, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu, ak sa na stavenisku alebo na stavbe zistil archeologický nález alebo nález veci, ktorá môže mať pamiatkovú hodnotu, oznámiť nález krajskému pamiatkovému úradu a spravovať sa jeho pokynmi, 
12. zabezpečovať spojenie s operačným strediskom tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby alebo s poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a hasičského zásahu, 
13. zakázať vstup na stavenisko a na stavbu osobe, ktorá nie je oprávnená vstupovať na stavenisko a vykázať takúto osobu zo staveniska a zo stavby, 
14. vykázať z miesta výkonu práce osobu, ktorá je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. 

(4) Stavbyvedúci je povinný pri spravovaní staveniska zabezpečiť, aby stavenisko  

1. bolo zabezpečené pred vstupom  cudzích osôb najmä ohradením alebo oplotením; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu, 
2. bolo označené ako stavenisko s uvedením základných údajov o stavbe, ustanovenie sa primerane vzťahuje na líniovú stavbu, 
3. spĺňalo minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na stavenisko podľa plánu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 
4. malo zriadený uzamykateľný vstup osôb, vjazd z verejnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie na prísun stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov a na príjazd hasičských vozidiel a vozidiel ambulancie záchrannej zdravotnej služby až k zhotovovanej stavbe a výjazd na odvoz zeminy a stavebného odpadu; to neplatí, ak ide o líniovú stavbu, 
5. umožňovalo bezpečné a racionálne uloženie stavebných výrobkov a stavebných mechanizmov bez obmedzenia prevádzky zariadení staveniska, 
6. malo zabezpečenú likvidáciu alebo odvoz odpadu zo staveniska a zo stavby, 
7. bolo prevádzkované tak, aby neohrozovalo bezpečnosť ľudí a zvierat v okolí staveniska, 
8. nezaťažovalo jeho okolie nadmerným hlukom,) vibráciami, optickým žiarením, prachom a pachom z uskutočňovania stavebných prác a z prevádzky stavebných mechanizmov, najmä v noci a v dňoch pracovného pokoja. 

Zhotoviteľ a stavbyvedúci si budú musieť viac dôverovať, pretože za všetko nesie právnu zodpovednosť stavbyvedúci, aspoň voči stavebnému úradu. 

Aj teraz stavebný zákon sankcionoval aj zhotoviteľa, ak realizoval stavbu bez stavebného povolenia, atď. Išlo o to, že ak sa už stavebník rozhodol ignorovať pravidlá ohľadom realizácie stavby, aby v druhom rade bolo možné postihovať aj zhotoviteľa, išlo teda o dvojitú kontrolu. 

Teraz naviac za veľa stavebných činností, udalostí, ku ktorým bežne dochádza, bude možné sankcionovať aj stavbyvedúceho, teda štát získa sankcionovateľnú kontrolu aj voči ďalšej osobe, v poradí tretej osobe. 

Ako budú vyzerať zmluvy v novom režime s ohľadom na moderné zmluvy o dielo, kde máme správcu stavby, ktorý okrem povinností stavebného dozoru na seba berie oprávnenie riadiť stavbu, rozhodovať o nárokoch, variáciách, atď. 

Stavebný dozor dá pokyn k zmene, projektant nebude súhlasiť, stavbyvedúci nebude súhlasiť, napriek tomu budú podľa zmluvy o dielo medzi obejdnávateľom a zhotoviteľom musieť zmenu realizovať. Podľa § 551 Obchodného zákona nebudú voči stavebníkovi zodpovední za zmenu, ak ju namietnu. Zavísí však od konkrétnych dohodnutých zmluvných podmienok, či môžu odmientúť realizovať zmenu.

Ak nebudú súhlasiť, čo spraví stavebník? Vymení projektanta a zhotoviteľa? 

Predpokladám však, že zmena bude účelná a preto nebude dôvod na odmietnutie, avšak ako to bude zadministrované podľa zákona o výstavbe, keď je zrušený inštitút zmeny stavby pred jej dokončením a zmena stavebného zámeru nepočíta so zmenou ani len technického riešenia. 

Stavebný úrad môže udeliť pokutu stavebníkovi alebo zhotoviteľovi za nerešpektovanie pokynu stavbyvedúceho, zhotoviteľovi za nezhotovenie stavby podľa schváleného projektu, za predĺženie lehoty výstavby bez vážneho významu. 

Stavbyvedúci však bude zodpovedný tiež zodpovedný za koordináciu prác, za uskutočňovanie stavby podľa schváleného projektu. 

Stavebný úrad bude môcť uložiť pokutu od 1000 do 5000 eur osobe poverenej výkonom stavebného dozoru (platí iba pri vyhradených stavbách a obyčajných stavbách realizovaných svojpomocne), ktorá odsúhlasila zmeny na stavbe, ktoré zhoršujú parametre podstatných vlastností stavby, alebo zmeny, ktoré vyžadujú zmenu projektu stavby alebo nové rozhodnutie o stavebnom zámere, alebo odsúhlasené zmeny nezaznamenal v stavebnom denníku.(…) neskontrolovala, či všetky zmeny vykonávacieho projektu navrhnuté zhotoviteľom stavby alebo stavebníkom, boli odsúhlasené projektantom a stavebným inšpektorom ešte pred ich uskutočnením, ak tým došlo k prácam navyše, ku škode, k úrazu, k znehodnoteniu nálezu, k prerušeniu stavebných prác alebo k inej ujme stavebníka. 

Stavebný úrad overuje aj zmenu projektu stavby. Zo zákona o výstavbe vypadli ustanovenia o zmene stavby pred dokončením. Je úplne bežné, že variácia má dopad aj na projektovú dokumentáciu, preto sa aj rozlišuje medzi stupňami dokumentácie, stavba sa realizuje podľa dokumentácie k stavebnému povoleniu. Zhotoviteľ však zabezpečuje realizačný projekt a projekt skutočného vyhotovenia stavby. Pre zmeny projektu je potrebné vykonať zmenu stavby pred dokončením. 

Nový zákon o výstavbe pozná iba návrh stavebného zámeru a overený projekt stavby, vykonávací projekt pri vyhradených stavbách). Pýtam sa, ako sa tieto budú meniť? Bude sa zmena robiť cez nový stavebný zámer? Do § 40 (Zmena a zrušenie rozhodnutia o stavebnom zámere) by sa mala vniesť možnosť schváliť zmeny projektu (ak nie sú významné – napr. Zmena technického riešenia). Mimochodom týmto postupom musí prejsť aj zmena lehoty výstavby. Rozumiem, že cez zmenu stavby pred dokončením sa realizovali zmeny, ktoré podstatne menili stavbu aj v rozpore s územným plánom a dochádzalo k zneužívaniu tohto inštitútu, avšak zmeny sú imanentnou súčasťou výstavbového projektu, zákon musí byť v súlade s realitou. 

Napriek svojmu súhlasu so zmenou budú zhotoviteľ a stavbyvedúci musieť zabezpečiť zmenu stavby pred dokončením (čo ide v inom režime, predpokladám, že cez nový stavebný zámer, pretože zmeny sú upravené iba ako …) inak sa vystavia riziku uloženia pokuty. Ak včas nezmenežujú administratívne zmeny, bude im uložená pokuta. Budú si môcť túto pokutu uplatniť regresne voči stavebníkovi za to, že ich prostredníctvom správcu stavby tlačil do zmien a do plnenia harmonogramu? 

Podľa § 25 ods. 6 písmeno c) nového zákona o výstavbe sa navrhuje projektantovi povinnosť navrhnúť stavbu tak, aby bola po celý čas svojho životného cyklu v súlade so základnými požiadavkami na stavby a so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, a v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia ľudí. Rozumiem, že úmyslom je, aby projektant rozmýšľal aj do budúcna, ale takáto podmienka je splniteľná iba k momentu kolaudácie, ďalej už budova znáša svoj osud a je na vlastníkovi, ktorý zodpovedá za jej zmeny, toto ustanovenie sa bude musieť precizovať.