Ministerstvo dopravy a výstavby SR smernicou č. 5/2016 vydalo Príručku k oprávnenosti výdavkov k OPII na roky 2014 – 2020.
Na záver uviedlo nasledovnú tabuľku, podľa ktorej považuje tieto výdavky za neoprávnené:
Chcel by som podotknúť, že príručka v prvom rade upravuje vzťah medzi prijímateľom teda investorom a riadiacim orgánom, teda orgánom EŠIF.
Investor je aj verejným obstarávateľom a zodpovedá za vypracovanie súťažných podkladov a zvoleného spôsobu zadania zákazky.
Investor má vzťah so zhotoviteľom na základe zmluvy o dielo. Napr. FIDIC zmluvné podmienky. Ak zhotoviteľovi vzniknú nároky alebo sa realizuje zmena, na základe dôvodov, ktoré zmluva o dielo predpokladá, že môžu nastať a ak nastanú, má zhotoviteľ právo na predĺženie lehoty výstavby (vrátane nároku na výrobnú a správnu réžiu) a zvýšenie ceny diela.
Nie je dôvod, aby investor, resp. správca stavby, zamietal nárok zhotoviteľovi z dôvodu, že investorovi nárok/zmenu neakceptuje riadiaci orgán, preto, že nárok/zmena je neoprávneným výdavkom.
Beriem na vedomie druhy výdavkov, ktoré sú v príručke považované za neoprávnené a majú svoje opodstatnenie (okrem niektorých – napr. predbežné sumy a zlapšovací návrh, ale to je na inú tému). Zväčša sú to výdavky, ktoré vznikli z dôvodu, že nastala chyba u objednávateľa, resp. u jeho dodávateľa (projektant, konzultant) a rozumiem orgánom EŠIF, že takéto druhy výdavkov by mal znášať sám objednávateľ, alebo by sa mali preniesť na jeho dodávateľa, napr. projektanta.
Nie je prípustná prax, kedy sa obchádza zmluva o dielo z dôvodu, aby sa našiel spôsob ako nárok/zmenu podriadiť pod inú kvalifikáciu, aby boli považované vzniknuté náklady za oprávnené výdavky aj z pohľadu orgánov EŠIF a danej príručky.
Pozitívnym prípadom je rozhodnutie Okresného súdu v Prešove (sp. zn. 24Cb/138/2019) a Krajského súdu v Prešove (sp. zn.: 3Cob/46/2021). Mesto Prešov ako investor na základe rozhodnutí uvedených súdov má dostať zaplatené od projektanta sumu 548 704,73 eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty a škody za vadné dodanie diela – Projektovej dokumentácie.
Škoda, že dané konanie skončilo na prvom stupni kontumačne v neprospech projektanta z dôvodu, že sa projektant nedostavil na pojednávanie. Nedozvedeli sme sa podrobnosti ohľadom príčinnej súvislosti medzi vadnou projektovou dokumentáciou a naviac prácami, ktoré vznikli a mesto ich muselo uhradiť zhotoviteľovi.
Takto by sa však správne mal riešiť problém so zlou projektovou dokumentáciou. Nie je dôvod šetriť a neuhradiť práce zhotoviteľovi, má sa skúmať, kto navrhol zle riešenie, kto zanedbal povinnosti, prieskumy, ktoré zapríčinili predĺženie času výstavby, resp. zvýšenie ceny, a ten by mal znášať uvedené náklady. Vonkoncom to však neznamená, že neoprávnené výdavky z príručky, nie sú oprávnené z pohľadu zhotoviteľa ako sa niekto môže nesprávne domnievať.
Žiaľ je to častá prax, že sa chyby odstraňujú v revíznych postupov (ak si to niekto z uchádzačov všimne). Nesprávne je, ak sa objednávateľ v zmluve snaží vysloviť dáku domnienku v neprospech zhotoviteľa, že cena pokrýva aj chyby a nezrovnalosti PD a VV. Je potrebné zobrať na vedomie, že aj pri tendri, ako aj pri prevzatí projektovej dokumentácie zhotoviteom sa aplikuje zásada primeranosti. Zhotoviteľ príde na niektoré nezhody až pri realizácii diela, nevidím však dôvod, prečo by mal niesť zodpovednosť za takúto vadu. Je to zodpovednosť Objednávateľa a jeho projektanta.
